460 Wp Bratislava

[ome]

ci ich nezatazujes vyssim odberom prudu v porovnani s kamaratom?

[ota]

Podle mne zpusobuje usazeniny odlamovani drobnych casti vyplni elektrod.
Zpusobuje to mechanicke namahani elektrod pri dynamickem zatezovani baterie velkymi proudy. Elektrody se v tomhle rezimu lehce prohybaji a sediment se vylucuje.
U autobaterek kde behaji obrovske proudy pri startu se zivotnost meri na pocet startu.

[ixo]

@Vlkazajac: dĺžkou to snáď nebude. Výrobca batérií určuje dĺžku absorption fázy na 180 minút. Reálne - v najlepšom mesiaci bola priemerná denná dĺžka absorption 173 minút. V najslabšom mesiaci 17 minút. Kamarát má takisto Tristar, ale nie MPPT verziu. Svoje nastavenia mi vydoluje niekedy neskôr.

@ome; ota: Zaťažovanie prúdmi možno prichádza do úvahy. Kamarát totiž má spravidla pripojenú len konštantnú záťaž max. 4A z pôvodnej kapacity 300A. V mojej prevádzke zasa denne z nich po večeroch ťahám aj 8A z pôvodnej kapacity 150Ah, a tiež mesačne sumárne aj hodinu odoberáme prúdy ľahko nad 20A. Dobíjam prúdom maximálne 14A (kedže batérie po čase už 150Ah nemajú).

Ešte som rozmýšľal, či sediment sa nevytvoril preto, že je v batériách elektrolyt s hustotou 1.28, pričom výrobca požaduje hustotu 1.24. Či nejde len o svetlé sírne usadeniny - akési prebytky. Ale sám tomu veľmi neverím.

[vlkazajac]

Záťaž odpájate pri 23,7 V. To je predpokladám napätie pri zaťažení. Zmerajte napätie naprázdno po vybití a odhadnite podľa známych tabuliek pre olovo hĺbku vybitia. Mám podozrenie, že to s vybíjaním trocha preháňate. Ja na starých batériach nejdem s napätím naprázdno pod 24,9 V, pod zaťažením 24,5 V.

Takže by som odporúčal dve veci:
1/ Zmierniť vyťažovanie batérií
2/ Nastaviť napätie absorpcie nižšie, ale v tolerancii, ktorá je pre batérie predpísaná.

[ixo]

S priebehom napätia je to u mňa takto:
Napätie naprázdno (cca 1A odber stykača, relé, regulátora...): 25.2V až 25.5V.

Baterie sa odpajaju pri napati 23.7, typicky pri odbere cca 7A. Pocas toho sa z baterie odoberie cca 1 kWh (vratane strat menica a ostatnej bizuterie). Baterie maju teoreticku uvodnu kapacitu 3.6 kWh, realne skor povedzme ze 3 kWh, realne odhadujem, ze z nich cucnem do odpojenia jednu tretinu, co mi nepripada vela.

Po odpojeni zataze 7A napatie stupne na 24.3V. Ak by som ich mal vypinat pri napati 24.9 bez zataze, necucol by som z nich skoro nic.

Ale zmiernit zatazovanie samozrejme ide, taktiez aj sa este pozriet na absorption fazu... Kvoli teplotnej kompenzacii je v tejto chvili napriklad absorption až na napätí 29.43V.

[vlkazajac]

Nešiel by som nad 28,40 V ( bez kompenzácie teploty ). Pre OpZs stačí napätie 2,35-2,40 V na článok.

[rottenkiwi]

Aký je tam po 2.hod absorbcii alebo po 15 min. ekvalizácii elektrolyt ? Kalný alebo nie ?
Dajú sa v logoch vyhľadať max. nabíjacie a vybíjacie prúdy za celé obdobie aj ako dlho
to vybíjanie trvalo ? Z toho by sa potom dalo usúdiť, čo je problém. Usadeniny musia byť,
ale záleží v akej miere, je iné keď nabijam 100 Ah bat. 4 A celý deň a potom to z bat.
aj v večer beriem, ako keď je úplne vybitá a ide do nej 20 A 5 hod.
Každé rýchle nabíjanie C5 až C8 nenabije baterku takým množstvom náboja,
ako ked to robím napr. C20 alebo dokonca C50. Ale zase nie každý má čas nabíjať
baterku 12 až 16 hod, či ešte viac.

Najhoršie je to v malých systémoch, kde ľudia z 200 Ah ťahajú 1500 až 2000 W
a potom je jasné že olovo po polroku odíde.

A malé systémy nikdy nebudú mať dobrú návratnosť, lebo podiel ceny za materiál,
voči množstvu vyprodukovanej energie a účinnosť malého systému je úplne iná,
ako keď tam mám 2 t baterku a 20 panelov s 96 A regulátorom.

[ixo]

@Rottenkiwi: Elektrolyt je vždy číry. Nabíjacie prúdy: max. 14A. Vybíjacie prúdy: bežne 7A, vyššie odbery cca 25A cca 2 hodiny mesačne. Záťaž odpájam, keď napätie na svorkách so záťažou 1A je cca 24.2V (23.7V pri typickej záťaži).

Ešte počítam odpor batérie a vedenia - nie je úbytok 0.5V pri záťaži cca 6A príliš veľký?

[rottenkiwi]

Ono je to tak, každý sa to MUSÍ naučiť sám na svojich baterkách, lebo tie napatia
a dĺžky abs. a ekv. sú nereprodukovatelné, lebo nikto si nedáva 2x do roka kalibrovať voltmeter na 1 mV.

1. Ak článok neplynuje "ako plynoval predtým" je tam pravdepodobne skrat medzi platňami.
2. Ak je hustota alebo napatie članku iné ako ostatných, ide pravdepodobne o veľké samovybíjanie článku
alebo podbíjanie batérie.
3. Fľaky bieleho PbSO4 znamenajú dlhé státie batérie alebo dlhodobé nedobíjanie na pot. napatie.
4. Tmavé antimónové fĺaky na neg. elekt. znamenajú prebíjanie alebo blížiaci sa koniec bat.
5. Vrchná vrstva bieleho sedimentu znamená podbíjanie.
6. Chumáčový hnedý sediment znamená prebíjanie.
7. Biely sediment bez rozoznania vrstiev znamená prebíjanie po období dlhého floatu na nízkom float napatí.
8. Fľaky na medzidoskových plocháh znamenajú dlhý float na nízkom napatí bez potrebnej ekvalizácie.
9. Zlomy a praskliny na pozitívnych el. a veľa sedimentu znamenajú koniec bat.
10. Ak treba dopľňať H2O viac ako obvykle, znamená prebíjanie, vysokú teplotu alebo prasklinu.
11. Ak treba dopĺňať H20 menej ako obvykle, znamená podbíjanie.
12. Vydúvanie pozitívnych platní znamená sulfatáciu buď nedobíjaním a/alebo vysokou teplotou.
13. Ak je napatie článku nižšie o 40 mV ako ostatných, treba zvážiť ekvalizáciu.
14. Ak sa použije vysoké napatie na ekvalizáciu, prejaví sa to veľmi silným plynovaním,
čo sposobuje vytrhávanie hmoty elektród.

Veľmi hlboké vybitie, na úroveň 1.75 Vpc, alebo inú udávanú výrobcom, sposobuje nadutie platní, prípadne
ich pokrivenie, ak je to časté, tak može dojsť k prasknutiu mriežok a ak je to ešte intenzívnejšie,
tak može prasknúť aj separátor.

Tiež platí, že čím vačšia hustota elektrolytu, tým vyššie samovybíjanie a naopak.

[ixo]

Prišiel čas na udpate - na leto som elektrárni dožičil Powerjacka 5kW, vďaka čomu úspešne spaľujem prebytky chladničkou s mraničkou.
Menič je od Pavla.Z.: https://forum.mypower.cz/viewtopic.php? ... 439#p62247
Menič je umiestnený v technickej miestnosti, ktorá je zároveň šatníkom i skladom. Vzhľadom na horľavé podmienky som ho mechanicky odizoloval tvrdou minerálnou vatou - plus som z nej spravil aj nožičky, aby sa chladil aj zo spodku. Viď foto.

V šatníku je v týchto horúčavach teplo - okolo 30 stupňov, chladič fúka skoro stále. Pri bežnej záťaži (cca 250 W) Vyfukuje vzduch zohriaty o cca 3 stupne.

[ixo]

Súčasťou príbehu mojej fotovoltickej elektrárne je aj to, že ma elektrina chytila natoľko, až som sa rozhodol si doplniť elektrotechnické vzdelanie a spraviť paragraf 21 - Elektrotechnik. Keďže som nemal žiadne elektrovzdelanie, absolvoval som dvojročné diaľkové štúdium na strednej elektrotechnickej škole a tento rok som aj zmaturoval. A už mám v šuflíku aj osvedčenie pre prácu na elektrotechnickýh zariadeniach podľa paragrafu 21.
Súčasťou maturity bola aj praktická práca s obhajobou, a čuduj sa svete, vybral som si za tému svoju elektráreň. Vyextrahoval som pre vás nejakých 40 strán textu, ktoré veľmi podrobne popisujú riadenie a monitoring mojej elektrárne. Verím, že vás zaujme a ak pomôže, budem rád.
Kedze ma viac ako 2 MB, stahujte tu: http://oddych.sk/down/Elektraren_mypower_v1.docx

[rottenkiwi]

Veľmi zaujímavé čítanie. Keby takto doplnil svoje vzdelanie aspoň jeden člen rodiny
v dome alebo byte, tak by sme na február až október mali o elektrinu na SVK postarané.

Vidno, že táto problematika vyžaduje dosť komplexné vedomosti z materiálov a ich
obrábania a zvárania, vedomosti z elektrotechniky, vedomosti z programovania,
vedomosti z databáz, serverov, vedomosti z IT oblasti týkajúcej sa HW.

Ešte keby sa k tomu pridala chémia a výroba bateriek doma na kolene, alebo
aspoň superkapacitorov, tak by to bolo ešte zaujímavejšie čítanie.

Ešte spomeniem nejaké rozdiely, voči mojmu FVE monitoringu ako aj prevádzke FVE.

V materiáli je badať, že sa vyskytujú dni, kedy baterky neprešli ABS. alebo EQ.
V mojej histórii monitoringu za 906 dní sa sa vyskytlo max. 5 dní, keby z nejakých
dovodov neprebehla úplná fáza ABS. príp. EQ, ak bola v ten deń plánovaná.

Toto má zjavný dopad na životnosť Pb batérií, ak nie sú z materiálov stavaných
na "partial state of charge". V materiáli je uvedené, že autobatérie sú nevhodné
do FVE a že približne do roku je po nich, čo je však v príkrom rozpore s mojim
empirickým faktom, že mám autobatérie z r. 2012 s tenkými doskami, prešli
podstatne viac ako 906 cyklami a stále majú dostatočnú kapacitu na prevádzku
aj súbehu spotrebičov v noci, ako je klíma, umývačka alebo klíma + práčka,
s max. odbermi, keď ide špirála na hranici 13 A. Takže by som po tejto skúsenosti
mohol uviesť, že ak sú baterky KAŽDÝ deń v ABSORBCII, tak vydržia aj autobaterky
minimálne 906 cyklov, s rokom výroby 2012, pričom predtým ako som ich kúpil,
boli ešte roky používané v nákladnom aute.

Ja mám zas robený monitoring na báze Arduina, tam sú všetky web servery,
ako aj logovanie na SD karty, zvlášť celá FVE a žvlášť LiFE baterky a ich BMS.
Celé je to potom robené cez PHP skripty a beží na PHP6 a Apache serveri 2.4.x.

Ja mám vrámci svojej LAN ešte aj možnosť spínania prebytkov cez Arduino,
ako aj manuálneho ovládania bojlerov, meničov, manuálneho dobíjania batérií z DS,
automatického dobíjania z DS, ak neprebehne cez deň ABS alebo súbežného
večerného dobíjania bat. z reglov + meniča z DS + nabíjačiek z DS.

[PavelR]

ixo: nadherne zpracovane ... ten android widget je muj tajny sen, akorat je to nad muj programatorsky skil.
Moji FVE mam zatim na "relatkove logice" coz pomalu prestava dostacovat. Bylo by mozno to od tebe okopirovat ?

[ixo]

V mojej histórii monitoringu za 906 dní sa sa vyskytlo max. 5 dní, keby z nejakých
dovodov neprebehla úplná fáza ABS. príp. EQ, ak bola v ten deń plánovaná.

Ako sa ti darí skĺbiť každodennú ABS s prevádzkou systému? Vidím možnosť buď predimenzovať panely, alebo poddimenzovať batérie, alebo radikálne obmedziť spotrebu. Alebo nejako plánovať spotrebu na základe predpovedí počasia?

[ixo]

Moji FVE mam zatim na "relatkove logice" coz pomalu prestava dostacovat. Bylo by mozno to od tebe okopirovat ?

Skopírovanie by nefungovalo, lebo tento zložitý systém je ušitý na moje miestne podmienky - kombinácie hardwaru a softwaru. Možno by si mohol zvládnuť použiť PHP script od Prochazka85 na čítanie a zobrazovanie dát z tristaru (ak ho máš). Ten by si nechal bežať na nejakom RapsberryPi, čo by ti bežalo doma.
Keď by si toto zvládol, na RaspberryPi by si potom mohol dorobiť aj ovládanie relátka (je toho plný internet). To relátko by ti ovládalo stykače elektrárne a ďalej to už poznáš.

[rottenkiwi]

Presne tak, ako píšeš. Baterky mám rozdelené na 4 paralelné vetvy. 3 vetvy sú flooded Pb
a jedna vetva je LiFE. LiFE sa snažím do popoludnia nabiť doplna, aby som v prípade
potreby mohol jedným meničom brať večer z LiFe a dokončiť ABS. na Pb.

Ak bude prúd z LiFE nedostatočný na ABS. Pb, tak sa ešte zapne stykačom MW TN 3000,
ktorý zapne 25 A nabíjačku a prepne všetko / jeho spotrebu /na bypass.

Ak ani to nestačí na dobitie Pb, tak sa ešte v prípade potreby zapnú 2 x 40 A nabíjačky.

Ak je večer jasno, tak sa kombinuje na ABS. prúd z reglov + MW + nabíjačky, a to tak
aby sa v daný deň čo najviac využila el. energia z panelov a aby súčasne sa nebralo
veľmi veľa z LiFE príp. z DS.

Prioritou je ale vždy urobiť ABS. príp. aj EQ., lebo cena za el. z DS je určite nižšia,
ako vyhodiť 1600 Ah Pb.

Takže naozaj treba sledovať počasie a ak sa to nepodarí, presunúť spotrebu až na
okamih, keď skončí dobitie bateriek a prejdú všetkými fázami, okrem FLOAT.

Ty si musel riešiť prepínanie stykačmi, ja nič také nepotrebujem, lebo nikdy na DS
okruh s Victronom neprepínam a MeanWell TN to urobí za mňa automaticky za 10 ms,
tam aj spať, ak privediem resp. preruším dodávku z DS na jeho svorky.

V zime ešte robím to, že používam len napr. 1 vetvu z Pb a 1 vetvu z LiFE
a 2 vetvy Pb len udržiavam na FLOAT, príp. ich odpojím na 2 dni a vobec nepoužívam.

[PavelR]

ixo: tak tento napad necham spat ... ale mas to suprovy.

[ixo]

Update č. 1: Script, ktorý odchytáva impulzy z elektromera, bežal v kuse dokola a tak vyťažoval procesor RapsberryPi na 100%. Spravil som to teda tak, že zastaví svoj beh čakajúc "interruption" na GPIO pine (impulz z elektromera). Procesor sa už nudí a je krásne chladný.

Update č. 2: Napätie, pri ktorom sa odpája menič, sa každým dňom bez plného prebehnutia Absorption zvyšovalo o 0.2 V / deň. V lete si však systém môže dovoliť zníženie posunu len na 0.1 V / deň smerom hore. V zime je zasa žiadúci posun hore až 0.3 V / deň. Spravil som dynamický odhad obdobia slnečného svitu - systém si spočíta vyrobené kWh za posledných 30 dní. Ak je mesačná výroba do 30 kWh, ide o zimu (posun = 0.3 V / deň). Medzi 30 až 90 kWh / mesiac systém posúva hranicu o 0.2 V / deň. Pri výrobe väčšej ako 90 kWh / mesiac sa posúva hranica iba o 0.1 kWh / deň.

[ixo]

Okrem updatu 2, kde som popísal, že každým dňom, keď neprebehne FLOAT, sa spodná napäťová hranica každým dňom zvyšuje o niekoľko desatín V (veľkosť skoku závisí od mieru osvitu panelov za posledných 60 dní), som pridal ďalšiu vychytávku:

Update č. 3.: Systém teraz fungoval tak, že po dosiahnutí FLOAT sa spodná napäťová hranica pre odpojenie hraníc vynulovala späť na úroveň 23.8, bez ohľadu na to, či je leto a zima. Špecifikom zimy všeobecne je však to, že keď sa po X dňoch konečne batérie dobijú, nezvykne nasledovať séria ďalších slnečných dní. Batérie sa tak nestíhali späť dobiť a nedobitím degradovali.
Opatrenie: Po dosiahnutí FLOATU sa spodná napäťová hranica nevynuluje, ale iba zníži o dvojnásobok predchádzajúceho zvýšenia.
Dosiahnutý efekt pre ochranu batérií:
- Po niekoľkých slnečných dňoch (letné dni) sa spodná napäťová hranica vráti na 23.8. Zároveň tam v lete aj zostáva, pretože každým nasledujúcim dňom s FLOAT sa hranica drží na 23.8.
- Pokiaľ však šlo o ojedinelý slnečný deň, resp. došlo ku FLOATu po X dňoch zamračeného počasia (zimné dni), záťaž sa odpojí už pri vysokom napätí batérií, s cieľom ochrániť ich. Prípadne sa záťaž pripojí až po niekoľkých dní s FLOATom - v závislosti od počtu predchádzajúcich dní bez FLOATu.

Mám to riešené v Pytone - aktuálne dáta ťahám z tristaru, historické premenné (pre rôzne porovnávania) si držím v súborovom systéme. Pythonom priamo ovládam relé pripojené na Rapsberry. A pomocou relé ďalej ovládam výkonové stykače prepínania záťaže.