Akumulačná nádrž - akú máte?

[unicast]

Ano, ale. Platí to v létě, když je teplo a hodně svítí. Jenže to bývá tolik tepla, že člověk neví, co s ním. Ale pokud je kolem 10°C a po obloze se honí mraky, má termika problém: Než se panely ohřejí a řídící jednotka sepne oběhovku, přijde mrak a panel zase pomalu chladne. Čím je venku chladněji (a ještě fouká vítr) a čím je teplejší voda v bojleru, tím je to horší. Když jsem k termice pořídil první FVE, psal jsem si denní výrobu tepla a elektřiny v kWh. Přes léto vedla termika, ale podzim-zima-jaro dala víc fotovoltaika (7m2 termiky / 10m2 FVE). Ale rozhodnutí je na vás: vaše peníze, vaše volba.

S panely tomu tak nejspíš bude. Vakuové trubice se ohřejí výrazně rychleji a vnější teplota u nich hraje mnohem menší roli. Nebo ne?

[Kostěj]

S panely tomu tak nejspíš bude. Vakuové trubice se ohřejí výrazně rychleji a vnější teplota u nich hraje mnohem menší roli. Nebo ne?

Asi ano, trubice nemám, nemohu sloužit. Ale trubice mají jiné nectnosti: o vadném plochém kolektoru jsem neslyšel, porouchaných trubic jsou na netu mraky.

[unicast]

No jasně, to vakuum v nich udržet je problém.

[stano22]

Otec ma termicke ploche kolektory thermosolar Žiar od 1993. Hlavný problém sú straty do okolia a nutnosť "najskôr" zohriať kolektor a teplonosnu kvapalinu. On ma v systeme 18L... V lete ked dobre svieti, z malej plochy má samozrejme výborný výkon. Ked je polojasno, uz to take ruzove neni. No a ked je pod mrakom, nenahreje dokopy nic a ja z 2,72kWp tych 200L za den na 40-45°C vytlacim, aj v jeseni. Pri cene belu s panelmi a samodomo montazou sa neoplati ist do termiky, lebo za cca rovnaky (ak nie vacsi) peniaz je menej muziky. Ale mat zodva vedla bazena cez sezonu, to je na zvazenie...

[lz1]

Ďakuejm všetkým za reakcie, zdieľania a námety k rozmýšľaniu...

[quote="cipis"]Podle toho, co tu uzivatele psali, tak fototermika dava "vic" akorat pro primem slunku. Ale jakmile je neco jineho nez uplne jasno, tak to jde do kytek a fotovoltaika to s prehledem valcuje.
Jeden kolektor ma mozna smysl akorat pro duchodce v tom nzulight, ale v takovem to projektu pochybuji.
Ve vysledku bude vzdycky nekde neco chybet. Pochopil bych zapojeni uz existujiciho systemu, co na strese bezi x let, ale jit do noveho?

Jak mas tu strechu velkou, jaka je orientace?

Ahoj, v poslednej dobe si pomerne dosť kreslím, tak viem priložiť:
východiskový stav s aspoň približnými rozmermi
uvažované rozmiestnenie panelov
rozmiestnenie (podľa mňa) max.počtu panelov čo by sa na strechu mohlo vojsť; tu sa trochu obávam, že panely pri južnej strane by mohli byť sčasti tienené atikou.

[lz1]

Východiskový stav strecha.pdf

(194.64 KiB) Staženo 7 x

Východiskový stav strecha.pdf

(194.64 KiB) Staženo 7 x

[lz1]

[Diablo1st]

Fotky tvojej strechy pridať nevieš?

[pibi]

FVE stejně budeš mít, vykašli se na fototermiku, možná Ti tam vlezou 3 FV panely navíc. Pokud by mohla stínit atika, tak krátké stringy, 3 panely do série, pospojovat tak, aby ranní a večerní stín snížil výkon jen jednoho stringu. Celoroční výtěžnost energie zřejmě bude větší a složitost menší, než kombinace. Možná to i vyjde levněji a za ušetřené eura můžeš přikoupit baterky.

[lz1]

Diablo 1st: Ahoj, fotku strechy pridať asi nebude mať význam, pretože tú aktuálnu chcem rekonštruovať - to je jeden z dôvodov prečo sa nad FT/FV (ako následný krok) zamýšľam.

Písal som, že ďalšie otázky budem mať v nasledujúcom príspevku - týka sa druhej nádrže LVT; mám viacero "nápadov":

Druhú akumulačnú nádrž uvažujem ako podporu kúrenia v prechodných obdobiach. Aktuálne je dom vykurovaný kondenzačným plynovým kotlom. Moja úvaha sa týka využitia horného výmenníka v nádrži LVT - upraviť vratku do plynového kotla pridaním odbočky do horného výmenníka, ktorá by sa otvárala (servoventil?), pokiaľ by teplotné čidlo zaregistrovalo dostatočnú teplotu v nádrži a presmerovalo tok cez horný výmenník, kde by došlo k nahriatiu vracajúcej sa vykurovacej vody, takže by kotol dohrieval menší teplotný rozdiel. Riešenie ako som ho nakreslil v úvodnej skici mi teraz pripadá nie úplne vhodné v tom, že by sa presmerovával celý prietok vratky; vhodnejšie sa mi v tejto chvíli javí dať servoventil do až odbočky takže by sa dohrievala len časť prietoku vratky a pred vstupom do kotla by sa tieto dva prúdy zasa zmiešavali. "Prinútiť" časť vratky k toku cez výmenník by sa možno dalo zaradením /miernej) redukcie po odbočke, aby mierne zvýšenie tlaku podporilo prietok cez horný výmenník. Do akej miery by sa tým zvýšil hydraulický odpor, resp. či by takéto riešenie bolo OK v tejto chvíli neviem posúdiť. Pokiaľ čidlo zaregistruje teplotu v nádrži na úrovni vratky a menej, servoventil odbočku zavre, aby som zbytočne nedohrieval nádrž.
Riešili ste niekto niečo podobné, a s akým výsledkom? Vyžaduje to nejakú komplikovanú/poruchovú reguláciu? Môže to mať praktický význam ako podpora ÚK?

Ak by som mal teplotu v nádrži nižšiu ako vratka, stále by tam bolo nejaké zbytkové teplo. "Napadlo" ma, či by sa nedalo využiť tak, že by som využíval na náhrev vzduchu (cez výmenník vložený do rekuperačného potrubia pred rozdeľovačom) rozvádzaného rekuperácoiu po dome (rekuperáciu nemám, je to záležitosť s prioritou nižšou než iné, súrnejšie veci a rozpočtu samozrejme). Odhliadnuc od technických úskalí takejto realizácie - má niečo takéto, vzhľadom napr. na nízku tepelnú kapacitu vzduchu, praktický význam sa tým ďalej zaoberať a ponechať nejakú možnosť to v príhodnej dobe rozpracovať, alebo je to technický nonsens?

V podobnej rovine a priorite je úvaha smerom ku kachliam alebo krbu s tepelným výmenníkom cez ktorý by sa dal dohrievať objem nádrže (nie nakomplet, proste len keď by sa kúrilo v kachliach, aby bolo akékoľvek teplo čo najlepšie využité).

Nádrž LVT by samozrejme bola nahrievaná s primárne uvažovanými zdrojmi tepla, aby mohla slúžiť aj na spätné dobíjanie prvej nádrže LMT (voda z nádrže LVT cez horný výmenník LMT). Nie je isté, či vyprodukujem dosť tepla na všetko, čo je tu popísané, takže ponastavovať priority a riadenie systém zrejme nebude jednoduchá záležitosť.

Narýchlo som si na nete porovnal ceny plochých solárnych kolektorov a FV panelov a zdá sa, že FV je momentálne ekonomicky výhodnejšia, zdá sa mi že za cenu jedného FT panelu by som mohol mať 3 FV, a nemusel by som riešiť rolety. Plus oveľa menej problematická prevádzka...Asi skkúsim prekopať skicu.
Ďakujem za doterajšie reakcie; aj "rozcupovanie" niektorých úvah je cesta vpred.

[Diablo1st]

Plánuješ meniť vykurovanie z plynu na niečo iné?
Teraz je ako riešený ohrev TUV?

Pýtam sa, lebo mi tvoje riešenie absolútne nedáva ekonomický zmysel. Pridávať akumulačné nádrže a FVE kvôli vykurovaniu mi príde troška scestné, lebo vtedy, keď FVE najviac vyrába kúriť nepotrebuješ. A zrovna tie akumulačky nie sú zadarmo, s výmenníkmi už vôbec nie.
Stačil by 200-300L bojler, príp. pred súčasný bojler predradiť ešte jeden čisto na FVE. Na prikurovanie v prechodných obdobiach dať klímu, s ktorou môžeš cez leto páliť prebytky chladením. A za tie peniaze, čo by si dal za akumulačky a všetko okolo toho si vieš kúpiť slušnú batériu. Samozrejme začať môžeš len s tým ohrevom TUV napr. cez Bel alebo Oplockého. Prosto jednoduchý systém, ktorý už tu pár ľudí prevádzku nejaký ten piatok.