FVE 18kWp + 6x Studer XTM 4000

[ospaly]

Zdravím. Ako veľa ľudí v tejto dobe plánujem FVE na dosiahnutie určitého stupňa sebestačnosti. Snažím sa čítať príspevky a zatiaľ mi dosť pomohli, dosť som sa inšpiroval uživateľom Kobra23, to bola plnotučná diskusia
Nechystím sa to montovať sám, nakoľko nie som elektrikár, ale niektoré prípravné práce by som zvladol. Rovnako by som chcel mať pod kontrolou montéra... zdá sa byť šikovný a rozumný chalan, je to elektrikár s vyhláškou.... preferuje ostrovné systémy bez dotácie... ale nariklad prepaťovú ochranu nerieši... resp ak ju zákaznik chce, volá známemu, kt sa v tom vraj vyzná.

Ročnú spotrebu mám 12MWh, kúrim TČ voda-voda. Časom plánujem aj nejakú klimatizáciu (v lete bude slnka dosť, bolo by škoda to nevyužiť) a prebytkami môžem chladiť vodu v jazierku (snažím sa pre radosť chovať pstruhy a tie nemajú radi vyššie teploty). Doma bežné spotrebiče, asi najvyšší príkon ma indukčná doska. V dielni bežné náradie, ale mám aj nejaké 3fazove čerpadla. Orientácia strechy na juh, sklon neviem.

Panely už mám poriešené, objednal som 40ks Jasolar, (doslova od kraja strechy po kraj) 455w, Voc 49,85, Vmp 41,82, Imp 1088, Isc 11,41, 4x string po 9ks napojím cez Studer VS70 regulátor, na streche mi ostalo miesto vedľa komína, takže tam plánujem dať 2s2p, napojené cez Epsolar 4415N regulátor. (alebo aj VT 65 asi bude lepšie kvôli komunikácii). Menič 3x2menič Studer XTM 4000-48, cez secondsol (momentálne nemajú, tak čakám), bateria 3x14kw, skladané.

Bleskozvod je problém..... vzdialenosti sa nedajú dodržať, plus som sa cez vikend dozvedel, že pri stavbe, cca pred 20rokmi, do lešenia udrel blesk ... ja som dom kupoval v štádiu hrubej stavby. Je potiahnutý zvod z hrebeňa cca 1m od okraja ľavej strany strechy, (v náčrte A) a druhy zvod je v protiľahlom rohu na severnej strane (B). By som ich nahradil HVI, rovnako HVI môže isť aj po hrebeni strechy.

Zvod A je uzemnený na oceľovú nádrž zakopanú 4m v zemi,(kde su ti ryby ), tam predpokladám že odpor bude dobrý. Zvod B je uzemnený na zemiace tyče (3x 2m). Viem ešte doplniť zvod C, uzemnenie tiež iba cez zemiace tyče (viem ich dať aj viacej kusov). Štvrtý zvod už nechcem, lebo by som ho nemal ako uzemniť. Jímače zatiaľ nemám, plán je dať 2x (alebo aj 3x) na hrebeni strechy, na komíne 1x, môžu byť aj na severnej časti strechy. Na južnej pri paneloch by som ich nechcel dávať, aby netienili panely.

Čo je dôležité, hromozvod som nepotreboval ku kolaudácii, a dnes mi monter hovoril, že nech ho nedávam a nech si nekomplikujem situáciu (on samotný hromozvody bežne nerobí), ale sa ešte opýta revizáka. Susedia nemajú hromozvod, ale moja strecha je vyššia ako ich o cca 1-1,5m, pred domom, cca 5m je stĺp a elektrické vedenie (ale je cca 1-2m nižšie ako hrebeň strechy...iba odhad) Sused cez cestu ma plechovú strechu. CCa 5 domov ďalej má sused hromozvod (je nižšie, lebo ulica sa mierne zvažuje dole) .... Otázka mám dávať hromozvod, alebo nie.

Otázky:

1. Panely budú takmer na celej streche, takže aj nad kovovým žľabom dažďovej vody, mám ten žľab prepojiť s bleskozvodom, alebo s uzemnením konštrukcie panelov? (sa prikláňam k uzemneniu na konštrukciu panelov, ako je aj vo fore odporúčané)
2. Ak žľab prepojím s uzemnením konštrukcie.... asi by som mal na severnej strane strechy naopak žľab odpojiť od bleskozvodu (oplechovaním je vodivo spojený s južnou časťou)
3. Vztýčiť aj pomocné zvody (jimače) bleskozvodu v dolnej časti strechy, hneď vedľa panelov, ako sa to odporúča v tomto vlákne https://forum.mypower.cz/viewtopic.php? ... &start=200 . Ale zas budú stále kaziť spodný string tieňom, radšej by som ich nedával.
4. Ako uzemniť konštrukciu panelov. Spájať každý Hprofil s 16mm2 a zviesť dolu 25mm2 kablom v chráničke(uzemnenie konštrukcie 1). Prípadne dať aj uzemnenie konštrukcie č.2? a zviesť to dole a uzemniť na rovnaké zemiace tyče ako uzemnenie č.1 Prepájať každý panel s konštrukciou je asi zbytočné, spájajú sa s spojkami. Káble pevné alebo lankové?
5. Plánujem LiFepol cca 45kwh, v jednom vlákne tu na fore odporúčali použiť olovené batérie pararelne zapojené ako ochranu meničov pred náhlym odpojením batérie, jednoducho aby nejaká kapacita bola vždy pripojená, otázka: Kedy, za akých okolností môže dôjsť k situácii, že by sa náhle odpojila batéria a meniče sa pokazili,čo by mi bolo ľúto, aj keď budú bazarové.
6. Ak použijem olovo, dať ho cez nejaké manuálne odopínanie, aby som ich vedel pripnúť, keď budem potrebovať . Ale ak budem vedieť dopredu, že potrebujem odopnúť batérie, tak ATS prepnem na DS, vypnem FV panely, potom menič a až potom odopnem batérie... a olovo nepotrebujem.
7. uzemňuje sa minus pol batérie? (monter mi tvrdí, že nie),
Studer uzemnenie baterie dovoľuje (plus aj minus polu). Pomôže to zabrániť degenerácii panelov?
8. Aký priemer kábla k uzemneniu batérie, aký odpor sa snažiť dosiahnúť? Pásovinu 20m, ako sa tu vo fóre odporúčalo neviem už zakopať, resp by to bolo omnoho náročnejšie, môžem nabiť viacero zemiacích tyčí v metrových odstupoch a dĺžkach aspoň 2m. Dajú sa nadpojiť tyče napr pozváraním?, našiel som iba 2m.
9. Technická miestnosť je v severnej časti pivnice... uzemniť batériu na samostatné zemiace tyče za severnou stenou domu(čo je cca iba 2-3m napriamo), alebo potiahnuť 25mm2 kabel na južnú stranu a uzemniť na zemiace tyče pre uzemnenie konštrukcie. Teraz, keď čítam tu na fóre, aké je náročné dosiahnúť rozumný odpor .... či radšej nedať všetky tyče na južnú stranu a dosiahnuť aspoň tam nižší odpor, než to deliť na polovicu a mať vyššie odpory (dlhší kábel na prepojenie by nebol problém.. je to cca 10m, len sa trocha kľukatí po dome).
Alebo ak by sa mi podarilo dosiahnúť vyhovujúci odpor s neveľkými nákladmi (cca 3 zemiace tyče) je lepšie ak bude bateria s meničmi uzemnená zvlášť od panelov?
10. Zemniaca tyč je lepšia profilovaná, kt je lacnejšia, alebo plná (okrúhla), materiál FeZn
11. Pri uzemnení batérie niektorí odporúčajú aj prúdový chránič reagujúci na DC prúd, tj typ B. Použiť ho a kde ho napojiť?
12. Uzemniť aj menič? (studer XTM 4000-48) Uzemniť na rovnaké uzemnenie ako batériu?, alebo na PE (do domu mi vedie od rozvadzača v plote L1,2,3, N, PE), alebo na zemiace tyče ku konštrukcii panelov.
13. Vadí meniču indukčná doska, kt používa na reguláciu výkonu PWM (odber, medzera, odber... neustále pulzovanie)
14. Môžte zhodnotiť návrh istenia....

Pod strechou poistkový odpájač 2polový s 16A poistkou, 6x, (pole 2s2p budem istiť samostatne dva panely a dva panely, takže dvoma ističmi a až potom spojím pararelne pred prepaťovou ochranou), 5x prepaťová ochrana T1+2 KIWA PO I 3 PV 600V(kde dať uzemnenie ... na konštrukciu panelov, alebo zviesť do technickej miestnosti 25mm2 a na PE... ale PE je iba 10mm2).
Ak na konštrukciu panelov, spojiť 5 vodičov už pod strechou a na strechu vyviesť 1x 25mm2, alebo vyviesť na strechu samostatne 5x vodič 16mm a pripojiť ich na konštrukciu spoločnou šrubou v H profile, alebo potiahnuť ďalši kábel 25mm2 po streche dolu k zemiacim tyčiam a tam to prepojiť na uzemnenie konštrukcie.

Následne cca 8-10m do technickej miestnosti solárnym káblom 10mm2
Technická miestnosť: znova poistkový odpájač 2-polový 4stringy 16A poistka, 1string 30A poistka, odpínač ETI LS25 SMA 5x, zvod prepatia T2 Kiwa POPV II 2 F 600V 4x, na piaty string bude rovnaká KIWA ale 200V.
Následne regulátor a busbar.

Pred menič (medzi busbar a menič) nožový odpájač ETI 2 polovy s poistkami NH 160A na plus kabel.
Za menič AC istič 3fazový 32A a prepaťová ochrana KIWA PO I 4 280V/12,5kA (kam mám urobiť zvod z prepaťovej ochrany ... na zemiace tyče za severnou stranou domu, alebo na PE vodič v dome, alebo potiahnúť 25mm2 kablom na zemiace tyče na uzemnenie konštrukcie panelov)
Do skrinky doplním ešte signalizáciu z prepaťoviek ktoré sú pod strechou, aby som vedel kontrolovať ich stav.

Doplniť aj prepaťovú ochranu do rozvodnej skrinky v plote (so súhlasom distribútora) Kiwa T1+2+3 Kiwa POm I 3 75kA 280V/25kA, a po vstupe do domu (cez garaž, cca 6m od plota) tam môžem dať PO I 3+1m 280V/12,5kA, alebo ich prehodiť (neviem či sú vhodné pre mňa, pre moju TN sústavu)

Pri stavbe a kolaudácii sa prepaťová ochrana neriešila, ja som veril elektrikarovi, bola aj revizná správa, tak som myslel, že je to všetko dobré.

15. načo sú poistky medzi busbarom a meničom, NH maju dosť vysokú spotrebu, pred čím chránia
(podobné s otázkou 5.), tak či ich dávať alebo nie?
16. Čo môžem ešte dať do ističovej skrinky v technickej miestnosti (sekciu automatizácia som ešte ani nezačal čítať... je toho veľa) ? ... je mi jasné, že smart dom už nevyrobím a ani sa o to nesnažím. Ale dám tam ešte elektromer, 3fazový pre celkovú spotebu, ale aj niekoľko jednofázových (budem sledovať spotrebu jazierka s rybičkami). Ide mi o to, akú veľkú skrinku osadiť, aby v budúcnosti som mal možnosť niečo doplniť.
17. Aký je rozdiel medzi prepaťovou ochranou KIWA POm 4 a PO 3+1m , lebo cenovy značný, bude stačiť tá lacnejšia.
18. Prípadne užívateľ Kobra23 použil Saltek SLP-PV700 V/Y , sú lepšie, horšie ako KIWA?

Ďakujem za rady, ak sú niektoré otázky duplicitné (a určite sú), sa ospravedlňujem, hoci fórum sledujem dlhšie, posledné 2mesiace dosť intenzívne, ale aj tak som prešiel iba 10-15% príspevkov... dosť na to, aby som vedel, že nič neviem
Len pre zaujímavosť, je tu asi cca 650.000 odpovedí ... slušné fórum

[mgx]

1. Panely budú takmer na celej streche, takže aj nad kovovým žľabom dažďovej vody, mám ten žľab prepojiť s bleskozvodom, alebo s uzemnením konštrukcie panelov? (sa prikláňam k uzemneniu na konštrukciu panelov, ako je aj vo fore odporúčané)

uzemnenie konstrukcie, nepripajat k bleskozvodu

2. Ak žľab prepojím s uzemnením konštrukcie.... asi by som mal na severnej strane strechy naopak žľab odpojiť od bleskozvodu (oplechovaním je vodivo spojený s južnou časťou)

treba ohliadku

3. Vztýčiť aj pomocné zvody (jimače) bleskozvodu v dolnej časti strechy, hneď vedľa panelov, ako sa to odporúča v tomto vlákne viewtopic.php?f=23&t=6179&start=200 . Ale zas budú stále kaziť spodný string tieňom, radšej by som ich nedával.

chcelo by to fotku strechy

4. Ako uzemniť konštrukciu panelov. Spájať každý Hprofil s 16mm2 a zviesť dolu 25mm2 kablom v chráničke(uzemnenie konštrukcie 1). Prípadne dať aj uzemnenie konštrukcie č.2? a zviesť to dole a uzemniť na rovnaké zemiace tyče ako uzemnenie č.1 Prepájať každý panel s konštrukciou je asi zbytočné, spájajú sa s spojkami. Káble pevné alebo lankové?

normalny elektrikar vie na tieto otazky odpoved. Ak ich nevie, nie je elektrikar. Sorry

5. Plánujem LiFepol cca 45kwh, v jednom vlákne tu na fore odporúčali použiť olovené batérie pararelne zapojené ako ochranu meničov pred náhlym odpojením batérie, jednoducho aby nejaká kapacita bola vždy pripojená, otázka: Kedy, za akých okolností môže dôjsť k situácii, že by sa náhle odpojila batéria a meniče sa pokazili,čo by mi bolo ľúto, aj keď budú bazarové.

Nemam nic proti olovu, ale miesat rozne chemizmy je vzdy problematicke. Zabezpec aby nemohlo dojst na jednej baterii k odpojeniu bez odpojenia FVE stringu a vypnutia menicov a problem je vyrieseny. Ak to tvoj elektrikar nevie, vymen ho.

6. Ak použijem olovo, dať ho cez nejaké manuálne odopínanie, aby som ich vedel pripnúť, keď budem potrebovať . Ale ak budem vedieť dopredu, že potrebujem odopnúť batérie, tak ATS prepnem na DS, vypnem FV panely, potom menič a až potom odopnem batérie... a olovo nepotrebujem.

Olovo nepotrebujes a ATS tiez nie. Ak chces prepnut, mozes kludne manualne cez ABB prepinac sieti, zvysok riesi riadenie STUDERu cez AUX1/2

7. uzemňuje sa minus pol batérie? (monter mi tvrdí, že nie),
Studer uzemnenie baterie dovoľuje (plus aj minus polu). Pomôže to zabrániť degenerácii panelov?

Bateria - pol sa uzemnuje. Studer povoluje aj neuzemneny system, ale ma to urcite specifika. Auxiliary prirucka je zdroj mudrosti.

8. Aký priemer kábla k uzemneniu batérie, aký odpor sa snažiť dosiahnúť? Pásovinu 20m, ako sa tu vo fóre odporúčalo neviem už zakopať, resp by to bolo omnoho náročnejšie, môžem nabiť viacero zemiacích tyčí v metrových odstupoch a dĺžkach aspoň 2m. Dajú sa nadpojiť tyče napr pozváraním?, našiel som iba 2m.

Program SICHR od OEZ. Prierez kabla sa navrhuje podla viacerych parametrov, amperaz je len jeden z nich.

9. Technická miestnosť je v severnej časti pivnice... uzemniť batériu na samostatné zemiace tyče za severnou stenou domu(čo je cca iba 2-3m napriamo), alebo potiahnuť 25mm2 kabel na južnú stranu a uzemniť na zemiace tyče pre uzemnenie konštrukcie. Teraz, keď čítam tu na fóre, aké je náročné dosiahnúť rozumný odpor .... či radšej nedať všetky tyče na južnú stranu a dosiahnuť aspoň tam nižší odpor, než to deliť na polovicu a mať vyššie odpory (dlhší kábel na prepojenie by nebol problém.. je to cca 10m, len sa trocha kľukatí po dome).

Alebo ak by sa mi podarilo dosiahnúť vyhovujúci odpor s neveľkými nákladmi (cca 3 zemiace tyče) je lepšie ak bude bateria s meničmi uzemnená zvlášť od panelov?

Obliadka a meranie izol.odporu

10. Zemniaca tyč je lepšia profilovaná, kt je lacnejšia, alebo plná (okrúhla), materiál FeZn

Samozrejme ze plna

11. Pri uzemnení batérie niektorí odporúčajú aj prúdový chránič reagujúci na DC prúd, tj typ B. Použiť ho a kde ho napojiť?

Kto odporuca prudovy chranic na DC bateriu 48V?

12. Uzemniť aj menič? (studer XTM 4000-48) Uzemniť na rovnaké uzemnenie ako batériu?, alebo na PE (do domu mi vedie od rozvadzača v plote L1,2,3, N, PE), alebo na zemiace tyče ku konštrukcii panelov.

SAmozrejme, menic sa zemni, je na nom svorka, preco by tam asi bola?

13. Vadí meniču indukčná doska, kt používa na reguláciu výkonu PWM (odber, medzera, odber... neustále pulzovanie)\\

Nie, nevadi mu///

14. Môžte zhodnotiť návrh istenia....

Co som sa tak pozrel, robil to amater od stola, bez absolutnej znalosti co tie stroje maju uz zabudovane. Na toto treba obhliadku a vypocty, nie tento zdrap papiera....

Pod strechou poistkový odpájač 2polový s 16A poistkou, 6x, (pole 2s2p budem istiť samostatne dva panely a dva panely, takže dvoma ističmi a až potom spojím pararelne pred prepaťovou ochranou), 5x prepaťová ochrana T1+2 KIWA PO I 3 PV 600V(kde dať uzemnenie ... na konštrukciu panelov, alebo zviesť do technickej miestnosti 25mm2 a na PE... ale PE je iba 10mm2).
Ak na konštrukciu panelov, spojiť 5 vodičov už pod strechou a na strechu vyviesť 1x 25mm2, alebo vyviesť na strechu samostatne 5x vodič 16mm a pripojiť ich na konštrukciu na jednu šrubu v H profile.

Následne cca 8-10m do technickej miestnosti solárnym káblom 10mm2
Technická miestnosť: znova poistkový odpájač 2-polový 4stringy 16A poistka, 1string 30A poistka, odpínač ETI LS25 SMA 5x, zvod prepatia T2 Kiwa POPV II 2 F 600V 4x, na piaty string bude rovnaká KIWA ale 200V.
Následne regulátor a busbar.

Pred menič (medzi busbar a menič) nožový odpájač ETI 2 polovy s poistkami NH 160A na plus kabel.
Za menič AC istič 3fazový 32A a prepaťová ochrana KIWA PO I 4 280V/12,5kA (kam mám urobiť zvod z prepaťovej ochrany ... na zemiace tyče za severnou stranou domu, alebo na PE vodič v dome, alebo potiahnúť 25mm2 kablom na zemiace tyče na uzemnenie konštrukcie panelov)
Do skrinky doplním ešte signalizáciu z prepaťoviek ktoré sú pod strechou, aby som vedel kontrolovať ich stav.

Doplniť aj prepaťovú ochranu do rozvodnej skrinky v plote (so súhlasom distribútora) Kiwa T1+2+3 Kiwa POm I 3 75kA 280V/25kA, a po vstupe do domu (cez garaž, cca 6m od plota) tam môžem dať PO I 3+1m 280V/12,5kA, alebo ich prehodiť (neviem či sú vhodné pre mňa, pre moju TN sústavu)

Pri stavbe a kolaudácii sa prepaťová ochrana neriešila, ja som veril elektrikarovi, bola aj revizná správa, tak som myslel, že je to všetko dobré.

15. načo sú poistky medzi busbarom a meničom, NH maju dosť vysokú spotrebu, pred čím chránia
(podobné s otázkou 5.), tak či ich dávať alebo nie?

Poistka medzi busbarom a menicom byt nemusi, XTM ma zabudovanu 200A poistku. Ak chces istit istene, nech sa paci...
Mne 10 rokov stacil 125A ABB odpinac ale....

16. Čo môžem ešte dať do ističovej skrinky v technickej miestnosti (sekciu automatizácia som ešte ani nezačal čítať... je toho veľa) ? ... je mi jasné, že smart dom už nevyrobím a ani sa o to nesnažím. Ale dám tam ešte elektromer, 3fazový pre celkovú spotebu, ale aj niekoľko jednofázových (budem sledovať spotrebu jazierka s rybičkami). Ide mi o to, akú veľkú skrinku osadiť, aby v budúcnosti som mal možnosť niečo doplniť.

SKrinu co najvacsiu. Oddelovat DC od AC. Projekt povie viac.

17. Aký je rozdiel medzi prepaťovou ochranou KIWA POm 4 a PO 3+1m , lebo cenovy značný, bude stačiť tá lacnejšia.

18. Prípadne užívateľ Kobra23 použil Saltek SLP-PV700 V/Y , sú lepšie, horšie ako KIWA?

Dostupnost v CZ. Kiwa je SK vyrobca.

Celkovo by som ti poradil najst si niekoho kto problematike rozumie (ty a tvoj elektrikar to velmi nie ste) a zaplatit mu za redesign+cenne rady, usetrite kopec penazi. Zacina to dobrym projektom a nie tym, ze ti niekto robi oponenturu

Drzim palce. PS: XTMka 4000 uz tohto roku vraj nebudu, aby si s tym ratal...

[ospaly]

Návrh som robil sam, a viem, že je iba laicky, robený človekom, kt sa v tom nevyzná ,
Ad 3. sfotim, pošlem,
ad 4: aj ja dúfam, že to vie. Pýtam sa preto aby som si to vedel postrážiť.
Ad 5: ani mne sa olovo nepáči a som rád, že ho nemusím dávať
Ad 6: presne tak, plánujem manuálne prepínanie cez I-0-II prepínač
automatické a kvalitné ATS sú radovo v tisícoch (resp za takú cenu som našiel...ale bola to firma, kt sa špecializovala na ATS pre nemocnice a pod)
Ad 7: tiež som čítal, že sa -pol batérie uzemňuje, ale tu príručku nemám ešte celú prečítanú... otázka či ju prečitam, ak bude studer nedostupný. Novy je dosť drahý a to by ma ta sranda rýchlo prešla, už teraz je to pre mňa šialená cena za celú FVE.
Ad 11: už si nespomínam, kde vo fóre sa to spomínalo... vravel som, že som laik a nerozumel som tomu
Vďaka za pripomienky

[rva]

5/ Pokud budeš skládat LiFePO4 baterii z článků, tak k tomu patří BMS. A některá BMS mají signál, že je něco v nepořádku a že baterii hodlají odpojit. Pak máš čas předem vše na vypnutí odpojit. Jiná BMS takovou informaci přímo neposkytují a je na realizátorovi, jak to vyřeší. Nemusí se používat "standardizované" řešení, ale je tady stále místo pro amatéry a jejich tvorbu.
FV je především koníček, to až teď z toho politici udělali únikovou možnost, kde mnozí hledají možnost jak (prý) ušetřit.

[ospaly]

Dopĺňam foto strechy

Ad rva: Pak máš čas předem vše na vypnutí odpojit.
Baterku si neskladám sám, ale ten montér. Poviem mu, aby pohľadal model BMSky, kt vie takú informáciu poslať.

FV je především koníček, to až teď z toho politici udělali únikovou možnost, kde mnozí hledají možnost jak (prý) ušetřit.
A je smutné, že sa na to veľa ľudí začína pozerať ako na nutnosť, lebo doba je neistá.... Ja sam by som asi sa na to neodvážil (nerozumiem elektrotechnike a všetkému okolo toho) ale sa musím niečo naučiť.... aspoň základne princípy a bežnú údržbu FEV. NIečo ušetrím, ale návratnosť je silne neistá, beriem to ako istotu do budúcnosti.

[mgx]

Ten tvoj bleskozvod na 99.99% nezodpoveda STN EN 62305-3.

Ak na jeho zvod alebo blizkosti polozis panely ako si tu nakreslil, tak pri vyboji dojde k preskoku do DC casti, zniceniu casti alebo celej FVE a pravdepodobne naslednemu poziaru. Prikladam podobny pripad z 2020, skoda 3mil czk, poistovna nezaplatila...

Stacilo by pritom len dodrzat odstupove vzdialenosti od hrebena strechy a neklast panely halabala.

Treba prekopat tie jimace, ochrana komina?, vyriesit zvody (to co je tam teraz je parodia) a zabudnut na panely v hornej rade. Najst im miesto niekde inde (fasada?, pristresok?).

[ospaly]

Ten zvod tam samozrejme nebude, nahradí sa HVI. Resp je otázka mám davať hromozvod.... Ja sám ho chápem ako ochranný prvok, ale po prečítaní sekcie o bleskozvodoch, už si tak nie som istý, hlavne ak sa neurobí, alebo nedá urobiť perfektne.

[mgx]

Moje papiere na bleskozvody su z roku 1995, nezivim sa bleskozvodmi a ani silovinou, preto moje komenty ber s rezervou.Bleskozvod nie je o tom, aby zabranil uderu do chraneho priestoru, ale aby znizil riziko. Otazka je, ci stoji to riziko za par kWp nasobne zvysit.

Ta strecha je cisty juh? Ak ano, prediskutoval by som s projektantom bleskozvodov novy bleskozvod tak, aby:

- na streche boli jimace (ak je to cisty juh, vadit to nebude)
- zvod(y) boli orientovane po severnej streche
- doriesit ochranu komina a zvod

Osadenie plnej strechy podla tvojho navrhu nevidim realne bez zvyseneho rizika, ze nastane k preskoku do DC casti MPPT trackerov.

Este sa sa spytam, naco je ti 6x4kw (6x XTM4000)? Podla mojich prepoctov mas dennu priemernu spotrebu 34kwh (aj to asi 80% november-april), ked FVE vyrobi 10% stitkoveho vykonu, takze ti cela tato sranda bude nanic. Predstava, ze ti 18kWp elektraren v zime potiahne TC s prikonom 3-3.5kw je scestna. Slnko svieti 4-6h (ak) a baterku vybuchas max za 2-3 dni. 90% zimneho obdobia z distribucie...

[marko250]

Ten tvoj bleskozvod na 99.99% nezodpoveda STN EN 62305-3.

Ak na jeho zvod alebo blizkosti polozis panely ako si tu nakreslil, tak pri vyboji dojde k preskoku do DC casti, zniceniu casti alebo celej FVE a pravdepodobne naslednemu poziaru. Prikladam podobny pripad z 2020, skoda 3mil czk, poistovna nezaplatila...


Stacilo by pritom len dodrzat odstupove vzdialenosti od hrebena strechy a neklast panely halabala.

Treba prekopat tie jimace, ochrana komina?, vyriesit zvody (to co je tam teraz je parodia) a zabudnut na panely v hornej rade. Najst im miesto niekde inde (fasada?, pristresok?).

Můžu znát důvod nekrytí pojistky?

[ospaly]

Ad MGX: už som zadal dopyt na projektanta.... hádam budem mať šťastie na nejakého šikovného.
Ja som to mysel, že ak to má byť nedokonalo spravené, tak je asi lepšie, keď nebude bleskozvod (ale zatiaľ ho chcem a plánujem dať, jedine, že by ten projektant povedal, že sa to nedá spraviť dobre)
Strecha je asi 17st na JV.
6x menič preto, lebo 1 ma stály vykon 3500W a to je málo, ak budu dva na jednej fáze, tak tu už bude výkonová rezerva a menič nebude preťažovaný a dúfam, bude pracovať dlhé roky.
Som si vedomí, že TČ v zime nepokryjem, to bude na zimu napojené na DS trvalo.

[Diablo1st]

Ako nechcem ti zasahovať do návrhu, ale ísť do 6ks v konfigurácii 3x2 mne osobne príde troška zvláštne. Fakt využiješ taký výkon na fáze? Netreba zabúdať, že XTM na krátku domu zvládne aj preťaženie.
Keby teda 1x XTM na fázu by bolo málo radšej by som zobral 3x XTH6000.
Do Studer sa až tak nevyznám, takže neviem čo sa dá a čo nie, ale mám troška prehľad u Victronu a tam jednoznačne odporúčali vždy 1ks na fázu, aj keď je tu možnosť ísť paralelne. S viac meničmi sa zvyšuje šanca, že sa niečo po**rie v programe.

[bokser01]

No hlavně 6 měničů bude i dost spotřebovávat jen vlastní spotřebou... i kdyby každý bral 50W tak x6 a jsme na 300w jen pro měniče což denně dělá 7,2kwh...

[mgx]

XTM 4000 vie dat v rezime SmartBoost/BatteryPriority 16A zo Solaru/Baterie + XY z gridu (podla distribucneho istica). Konkretne u mna je to 16A solar/baterka + napr. 25A distribucia = 41A trvalo na 1 fazu. Ak ratam 3fazy, je to trvala spotreba 28,28kW na 3fazach co IMHO nema ziadny na SK postaveny dom, ak teda tam nemas Bitcoinovu farmu. S pricucavanim z distribucie stacia 3 XTMka uplne kazdemu, 80% spotreby cez den pokryjes aj tak solarom.

Na bezny dom tvojho rangu je 6x XTM hlupost (doslova vyhadzovanie penazi). Ak by si ich aj napojil paralelne (ak by teda TC nebolo 3fazove), 95% casu by boli menice 2-6 vypnute/standby .

poistka: neviem aky bol dovod neplnenia, ale pravdepodobne nedodrzianie normy EN 62305-3 pri oddeleni zvodu a FVE

[ospaly]

Uvažoval som o 3x1 meniči s tým, že by som posílil 1 fázu... to by boli 4 meniče, ak dám 3x2 menič, navyšenie (ak vezmem zo Secondsolu) bude 2000€ a viem, že budem v lete fungovať iba zo slnka a nič nebudem preťažovať.
AK by som mal kupovať nové meniče, asi by som išiel do činskych meničov.

V jednom okamihu sa môže stať, že bude bežať 2kw rura, 2kw sklokeramicka doska, 2kw pračka, 2kw sušička, 1kw filtracia v bazene, 2x3kw čerpadlo, nejaké náradie v dielni 2kw, v lete aj TČ (aj keď denne beží možno iba hodinku, ale náhoda je blbec) a ďalšie menšie spotrebiče... je to sice málo pravdepodobné, ale chcem to dimenzovať na najhorší scenár.

Samozrejme, bude musieť byť zmena správania pri užívaní elektrospotrebičov, aby sa to nestalo, ale 3x3500W by bolo málo. Pokiaľ by pricucávali, tak tam stačia aj 3ks, ale chcel som čo najvačšiu nezávislosť od DS.

P.S. nedostupnosť meničov na Secondsole je pre mňa nepríjemnou komplikáciou..... a asi nič iné ako čakať mi neostane. XTH 6000 stoja cca 4000€, xtm 4000 za cca 2000€ (keď som skúšal pozrieť cenu, ale predajcov nepoznám, neviem ako sú seriózni). Takže aj pri nových sa skôr vyplatí 2x 4000 ako jedna 6000.
Fangpusun je alternatívou, ale budem ešte čakať.

[Diablo1st]

Toto sa dá poriešiť prednostným relé za pár € a nie armádou meničov

A prečo nechceš pricucávanie? Veď prečo nevyužiť výhody DS ak je k dispozícii? Proste sa nastaví, že nad 4kW sa prepne na DS a pokryje túto spotrebu z DS. V bežnej domácnosti toto nastane fakt výnimočne pri 3f zapojení.

Inak na tie meniče zo secondsoll pozor, niektorí tu už s tým mali problémy, že niečo vnútri zhorelo.

[kodl69]

Taky to nějak nechápu. Celkem s minimálním omezením komfortu žijme už druhý rok s 4kW měničem. S JEDNÍM !!!
Hlavní výhodu vidím v tom, že jeden měnič má klidovou spotřebu cca 20W, a 6 měničů ať studer nebo victron, bude mít spotřebu 120W. To je jkaždej den 2.4kW rozdíl A třeba včera byla moje celodeníí nýrobaz 6.2kWp podobná . Tj všechno by sežraly měniče a namě by nic nevyzbylo. Ale je to pořád dokola. Každej má "nezbytný 3f spotřebiče" který není problém buď provozovat na 1f (varná deska a spol) a nebo snadno vyměnit za 1f, jako je čerpadlo, cirkulárka z ařetězovou pilu a t.d. Ale je to o určení priorit, třeba Kobra postavil monstrum z galaxie X, a už se nějakou dobu neozývá. Třeba jenom spotřeba elektroměrů v jeho systému je vyšší, než obvyklá spotřeba mýho domu...

[rva]

Je i otázkou, proč jít do 3f. Jedu na 1f, mám roční spotřebu baráku cca 15 MWh a poslední měsíc to hravě zvládají 2 měniče 2x5 kW a třetí spí.
Pro 3f spotřebiče (cirkulárka, štípačka) tu mám frekvenční měnič 1x230/3x400.

[mgx]

8 rokov som zil s jednym XTM 4000, ktory bol zapojeny s pricucavanim v pripade pretazenia z gridu (16A+25A) a "plnil" 2 fazy S1 a S2 kazdu po 20A. Tretia faza bola vzdy distribucna L3.

Dimenzovanie menicov na subeh vsetkych komponentov je mozne, ale scestne. Zvycajne to robi len clovek, ktory bud nema ani pary o problematike, alebo jeho penazne konto je neobmedzene a kupi si ferrari z principu, aj ked na jeho chatu vedie sotolinova cesta a 10km ide 10-20km/h.

Ak si chces kupovat bazarove menice a skladat lifeypo packy tak asi nemas stroj na peniaze a treba tieto sny opustit. Zacni v malom, prve vyries strechu a bleskozvod, namontuj baterku, nechaj si urobit projekt a prvu fazu osad s 3ma XTMkami. Garantujem ti, ze dalsie osadzovat ani nebudes. Ak peniaze nie su problem, tak si kup nove menice od Studeru s 10 rocnou zarukou a mas pokoj.

PS: mas smart elektromer? Prihlas sa na portal a pozri si peaky za posledny rok-dva a zistis, ze ziadny podobny pripad (susim/periem/varim/stiepem drevo/lustim cislo pi) nenastava sucasne a ak mi ukazes na grafe, ze okamzity prikon tvojho domu presiahne 28kw, zjem svoje elektropapiere a ako dezert si dam vsetky manualy Studeru.

ak smart elektromer nemas, nechaj si zapojit podruzny elektromer s meranim a za 3 mesiace sa ozvi s vysledkom....

[FCC]

Ten tvoj bleskozvod na 99.99% nezodpoveda STN EN 62305-3.

Ak na jeho zvod alebo blizkosti polozis panely ako si tu nakreslil, tak pri vyboji dojde k preskoku do DC casti, zniceniu casti alebo celej FVE a pravdepodobne naslednemu poziaru. Prikladam podobny pripad z 2020, skoda 3mil czk, poistovna nezaplatila...

poziar1.jpg

poziar2.jpg

Stacilo by pritom len dodrzat odstupove vzdialenosti od hrebena strechy a neklast panely halabala.

Treba prekopat tie jimace, ochrana komina?, vyriesit zvody (to co je tam teraz je parodia) a zabudnut na panely v hornej rade. Najst im miesto niekde inde (fasada?, pristresok?).

Taky bych prosil o informace k pojistné události.

P:

[mgx]

Pricina je pre mna jasna z fotiek, nedodrzanie vzdialenosti a preskok do DC. Preco poistovna zamietla plnenie zial netusim, nebol som sucastou kauzy a blizsie info nemam.

Treba sa z toho asi len poucit, ako to nerobit. Dal som tie fotky len preto, ze ospaly chce opakovat presne rovnake nespravne zapojenie.

https://oze.tzb-info.cz/fotovoltaika/11 ... ym-proudem

@Diablo1St

Proste sa nastaví, že nad 4kW sa prepne na DS a pokryje túto spotrebu z DS

Takto Studer nefunguje, on si skratka ak je to nastavene spravne pozadovane Kw/Ampere len "pricucne" z distribucie, nic sa neprepina ako na Axperte. Tzn, ak si nastavis ze pri prekroceni zatazenia menica napr. 3500W prejdem z "ostrovneho" na hybridny rezim, pripojim transfer rele a cez trafo dotiahnem pozadovany vykon z gridu. Napr. ak mam spotrebu 7000W, tak 3500W taham zo solara/baterky a 3500W z grid-u. Ak prikon spadne pod XY na dobu Z, zasa transfer rele rozpojim a prechadzam na "ostrovny" system, alebo cakam v hybridnom rezime dobu W. Vsetko nastavitelne parametrami.