Test regulátorov s pripojením panelov 1P

[rva]

Běží mně souběžně jak MPPT, tak PWM a řekl bych, že je to jedno. A ani vyšší ztráty na drátech nemusí vadit, protože vysoké proudy tečou tehdy, když svítí dost slunce a tehdy bývá obvykle nadbytek energie. U PWM může být výhodou, že zastínění jednoho panelu nemá tak výrazný vliv na výrobu. MPPT může mít výpadky při hledání optima a špatné MPPT třeba najde i neoptimální "optimum". Výhodou MPPT ještě může být, že můžu snadno přejít k jinému systémovému napětí bez přepojování panelů a snad rychlejší náběh za šera a nemusím si dávat takový pozor při výběru panelů.

[vlkazajac]

Dokomentoval by som už spomenuté výhody pripojenia panelov 1P. Uviedol som nameranú hodnotu zisku 38 %. Ak sa pozriete na predposledný obrázok, môžete si predstaviť, ako sa tieň lampy presúva zľava doprava a môže to trvať asi 0,75 hod. V zime tie 4 panely vyrobia za deň len výnimočne 1,9 kWh. Potom môžeme prepojením z dvoch stringov 2S do 4 x 1P získať naviac pri výkone stringov á 200 W celkom
( 0,75 x 2 x 200 x 0,38 ) / 1900 = 0,06 , teda 6 %.
Že sa zvýšia straty vo vedení cca 4 x ma pri 14 m vodičoch 6 mm2 netrápi. Ide v sume o zisk výkonu pri zapadajúcom slnku, čo je cenné.
Toľko len príklad, ešte je tu raňajší tieň s celkom špecifickým priebehom. Takže tu získam viac. Aby som bol zrozumiteľnejší – pozrite prosím úvodný graf a v ňom zelenú čiaru, prislúchajúcu týmto panelom. Ide o zmenšenie “vyhryznutých“ plôch na grafe.
Rovnaké efekty sa prejavujú dosť zásadne na všetkých mojich paneloch. Preto stojí za to riešiť to generálne.

Druhá vec, ktorá vyžaduje komentár, je priebeh účinnosti mppt regulátorov. Tá je daná kombináciou účinnosti hľadania mppt a účinnosti dc/dc meniča. Studer sa chváli, že mppt vyhľadá takmer na 100 % správne a účinnosť premeny napätia má 98 %. Rád tomu verím, prečo nie. Vec má ale háčik v tom, že nie je ani lineárna a má niekde ono maximum a vľavo aj vpravo od neho nejaké minimá. Budiž pochválený EPSolar za jeho osvetu v zverejnení aspoň schématických grafov rady regulátorov RN, ktoré hovoria, že jeho mppt regulátory majú maximum účinnosti niekde okolo 1/3 výkonu a hlavne, že pri malých výkonoch padá prudko dolu. Naviac je z nich možno vyvodiť známu vec, že práve podiel napätia panelov a systémového napätia je v nepriamej úmere s účinnosťou.

Tieto dve témy sú pre mňa dôležité, pretože pokladám za prioritu užívateľa ostrovného systému dostať zo systému maximum pri horších podmienkach v obmedzenom čase, teda v zime a tiež podvečer a ráno po celý rok. Nejaké dolovanie celoročného maxima energie ma nezaujíma, smeruje to k márnym debatám o návratnosti.

Nechcel by som do témy vnášať problematiku nejakých 50 metrových energomostov ani amorfné panely a vhodné regulátory k nim. Predpokladám systém s poly ( prípadne mono ) panelmi a dĺžky vedení do 15 m, čo sa vo veľkej väčšine aj realizuje.
Bombastické údaje o 600 % netreba komentovať. Všetky argumenty si overujem faktami a meraním. Zopakujem aj dnes koncom mája – v hore definovaných medziach nie je pwm regulátor v zisku energie zo 60 článkových panelov horší, ako mppt regulátor.

rva - nábeh za šera je pri pwm takmer okamžitý po dosiahnutí napätia batérie a ani pri malých výkonoch nie je pwm horší - viď môj graf hore. Ale je to ešte bez zásadného významu.

[soooc]

Vcelku to lze shrnout 3 bodů:

1) Stavte systém z panelů s napětím co nejblíže systémovému napětí.

2) Tahejte kabely kompromisních průřezů. Tenké shoří, tlusté nezaplatíte.

3) Panel je lepší investice než regulátor. Pokud to jde, víc panelů udělá lepší muziku než ultradrahý regulátor.

Pokud některou z těchto podmínek nelze splnit, jděte do MPPT, má to smysl.

Hm?

[rottenkiwi]

U mňa vyhráva jednoznačne MPPT, lebo pri 520 W z panelov a napatí LiFE cca. 13.5 V by som
mal pri PWM prúdy z dvoch panelov na trackeri v maximách:
1.520 / 13.5 V = 38.52 A
2.520 / 27 V = 19.23 A
3.520 / 54 V = 9.63 A
a straty ( W ) by boli 0,02*I*I*L/A, kde L je 30 m a A = 10 mm2 Cu, ergo
1.89 W, spolu z 8 panelov 356
2.22 W, spolu z 8 panelov 88
3.5.5 W, spolu z 8 panelov 22.

Pri MPPT mám max. straty pri 60 V a 520 W, 18 W na kábloch
a 520 - 0.93 * 520 = 36.5, dokopy 54,5 W.

Takže 356 W u PWM je podstatne viac, ako 54,5 W pri MPPT konverzii, ak je jasno a chladno.

[kodl69]

To sooc: Ještě ti chybí 7 přikázání, tak si to doplň...
To vlkazajac: grafy účinnosti jsou ok, ale nelze je generalizovat pro všechny MPPT regulátory, /činnost DC/DC měniče je závislá na kontrukci tlumivky, parametrch spínacích prvků, způsobu řízení. To že epsolar je dobrej při nižším napětí nijak nesouvisí s principem, spíš je to o tom, že má mizerně dimenzovaný tlumivky (čím větší rozdíl napětí, tím víc energie se musí cyklicky ukládat do tlumivky) třeba Midnite 250 je konstruovanej pro velký rozdíly napětí panelů a baterek, ale graf účinnosti jsem nenašel. Fakt, že při malých výkonech vlastní spotřeba velkýho regulátoru likviduje účinnost je neoddiskutovatelnej. Akorát nechápu, proč se v takovýmto případě regulátor nepřepne do režimu PWM (tzn drát, prostě trvale sepnutý spínací prvky v cestě proudu). Takže zase bude potřeba domácí tvorba, když nikdo nedělá ten správnej regulátor.
No a koment že nelze počítat s delším vedením od panelů - prostě každej systém je unikát, a je potřeba to navrhnout tak, aby to co nejlíp funfovalo.
Tady byla volba celkem jasná: střecha jih, 42°, bez zastínění od 7:00 do 20: v létě, v zimě bez stínu, ale na sousední hosp. budově, oproti střeše východ/západ, 55°, částečné zastínění stromy po celý den... Za mě by tam byl optimální midnite 250, panely po 5-ti v sérii a kabel by pak stačil 4x4mm2, ale limit financí to nedovolil...

[DanoP]

U mňa vyhráva jednoznačne MPPT, lebo pri 520 W z panelov a napatí LiFE cca. 13.5 V by som
mal pri PWM prúdy z dvoch panelov na trackeri v maximách:
1.520 / 13.5 V = 38.52 A
2.520 / 27 V = 19.23 A
3.520 / 54 V = 9.63 A
a straty ( W ) by boli 0,02*I*I*L/A, kde L je 30 m a A = 10 mm2 Cu, ergo
1.89 W, spolu z 8 panelov 356
2.22 W, spolu z 8 panelov 88
3.5.5 W, spolu z 8 panelov 22.

Pri MPPT mám max. straty pri 60 V a 520 W, 18 W na kábloch
a 520 - 0.93 * 520 = 36.5, dokopy 54,5 W.

Takže 356 W u PWM je podstatne viac, ako 54,5 W pri MPPT konverzii, ak je jasno a chladno.

Myslim, ze uvaha o prudoch v PWM je chybna. PWM je normalny spinany zdrojv s preodm nadol, to znamena ze transformuje energiu z vyssej napatovej hladiny na nizsiu, cize ak na paneloch je 500W pri 50V (10A) tak na baterii pri 13,5V bude 37A. (ani spinany zdroj z 220 na 12V/20A nezatazuje 20A sietovu cast.)

[rottenkiwi]

PWM nie je step down spínaný zdroj, to robí práve MPPT, PWM je obyčajný vypínač s def.
duty cycle od 0, kedy je stále vypnutý do 100 %, kedy je stále zapnutý.

[vlkazajac]

rottenkiwi – to sa snažím práve vysvetliť, že nenaháňam maximum energie per annum, ale chcem ju dostať pokiaľ možno na svitaní, za súmraku a pri slabom oslnení. Keď nechcem, aby ma tiene dosť významne okrádali o energiu, musím skracovať stringy. Limitná hodnota je jeden kus v stringu, teda 1S, čo je vlastne 1P. Z toho logicky vychádza moja preferencia 24 V systému ( máte 13,5 V LiFe, to neriešim ).
88 – 22 = 66 W, toľko by bol rozdiel strát pri plnom výkone v systéme 48 / 24 V. Pri polovičnom výkone, ktorý je realistickejší, stratíte 33 W. Jeden panel naviac ( samozrejme myslím 1P v 24 V systéme ) by vám to bohato vykompenzoval hneď dvojako. Jednak tým, že by prevýšil všetky napočítané straty a jednak tým, že by ste ešte viac posilnili zisky v slabých podmienkach. A že sa vmestí do úspory za cenu regulátora PWM, nepochybujem.
Vy máte vlastne podobné ( nedobré ) podmienky, ako ja – riešite tiene od komína a od susedov, dokonca ste vyrobili mobilný tracker.

kodl69 – chápem, že pri tých podmienkach, ktoré popisuješ, je treba ísť na vyššie napätia. Tak ma napadá isté riešenie – nechať celý hardware pod tamtou vzdialenou strechou a dotiahnuť si do chalupy len hotových 230 V z meniča, napätie pre kybosov vyťažovač a monitorovať a v prípade nutnosti aj spravovať systém cez wifi. To by ale majiteľ prišiel o potešenie kedykoľvek v papučkách pohladiť svoje milované žlťásky.
5 panelov v sérii – to už by bola síce paráda, ale možno aj vyššie nároky na čistotu panelov. Taký list z javora alebo pozdrav od vrany by vedel nasrdiť....... Mňa už jeden kosák vytáča – zvykol si sadať na na špičku strechy a mailuje mi každý deň na tú istú adresu, fógel mizerný. A ja meriam prúdy na stotiny ampéra !

[rottenkiwi]

Ja som zistil, že napr. od marca do oktobra je úplne zbytočné riešiť 2S alebo 2P, lebo
od 4:30 ráno do 8:30 v lete získam toľko, čo okolo 12:00 za 50 min, podobne večer.

Práve pri sladom osvetlení som mal problém s PWM v Meanwelli TN, lebo jeho regl.
sa rozbehol až pri prúde nad 3 A.

Aj mne "mailujú" vtáčiky, ale to som si sposobil sám, lebo nad panelmi mám 12 V DC vedenie
a oni potvory si na to stále sadajú, presne nad tracker.

[kodl69]

to vlkazajac: tak tohle řešení je to špatný, kvůli kterýmu se to teď předělávalo, po chatě je komplet osvětlení na 24V, čerpadlo k jezírku na 24V (na 12V s DC Dc měničem), kvůli vlastní spotřebě měniče, v zimě je to ten podstatnej rozdíl, díky kterýmu můžou přežít kapři v jezrku a nebo nepřežít (vzduchovač na 24V, 0.5A) navíc baterky v mrazu jistě taky nejsou to pravý ořechový. Prostě nejde udělat všechno univerzálně, ale je potřeba to dycky vytvořit podle potřeb, a né vždycky univerzální systém, kterej se dá aplikovat třeba v 80% případů. Všechno přes měnič měl kdysi admin, a taky to předělával...

[vlkazajac]

rottenkiwi - práve preto sa sústreďujem na zimnú prevádzku, aby som čím viac vylepšil pomery. Márny boj....

kodl69 - jasné, len som mal zato, že keď už je reč o Midnite, že pôjde o väčšie výkony. Tiež asi pre ostrov je použitie DC prirodzené, ale pre polostrov už nie je tak nevyhnutné.

Naozaj je ťažko mať nejaký univerzálny model, treba riešiť detaily, ktoré vedú k zmenám voči plánu. Napr. na karavane by som si tiež vystačil s pwm ( veď sa aj bežne používa ), ale jeden 230 - 270 Wp by sa mi na strechu nezmestil, ináč by bol ideálny. Nakoniec som tam vtesnal nadoraz 2 ks 140 Wp ( 36 + 36 článkov ), ak sa dobre pamätám, tak zabrali 145 x 136 cm. Z toho vyplynula jednoznačná potreba mppt.

[kodl69]

Chata je úplný ostrov, jediná záloha je centrála, a na střeše je cca 2kWp panelů. Ale v zimě je potřeba hlídat každou Ah. Teď přes léto si tam vaříme solární kafe a není co řešit, ale v zimě mám zkušenost, že jsou běžný tři a více dní po sobě s výrobou pod 0.5kWh z 3kWp pole, takže na chatě s 2kWp by už musela nastoupit ta centrála.
doma mám taky DC rozvod, ale to je spíš proto, že když už mám všude LED, tak mi přijde zbytečný vytvářet ze stejnosměrnýho napětí poměrně vysoký střídavý napětí jenom proto, aby se v LED zase udělalo malý stejnosměrný - inspirace u VAelectronic: http://www.vaelektronik.cz/led_napaj.html

[vlkazajac]

Dnes som po nastavení PWM regulátorov skúsil monitorovať. Oblačnosť bola premenlivá, takže je z toho celkom divadlo. Na prvom obrázku sú napätia panelov a napätie batérie, ktoré sa samozrejme v 20 minútovej absorpcii okolo 18. hodiny odlišujú.

Na priebehu prúdu vidieť špičky do cca 27 A, čo je teda akurát pre 30 A regulátor.

Na priebehu výkonu je tiež vidieť maximum o 13. hodine a celkom zreteľný teplotný drift panelov, ktorý sa zvýraznil vďaka premenlivému osvitu a následnému kolísaniu teploty. Pri teplote okolia 20 °C mohli mať panely v špičke asi o 25 stupňov viac, ako mám odpozorované z logovaných dát.

Reporting je z troch panelov 250 Wp ( prvý rok ) sklonených o 30 °stupňov nižšie k horizontu, ako zodpovedá polohe slnka v kulminácii. Po doznení driftu to vyzerá na 650 W z 750 Wp, čo nie je zlé.

Záver – zatiaľ som veľmi spokojný. Popri iných menších záťažiach som zaznamenal max. prúd z meniča do bojlera 8,1 A, čo dáva 1782 W. To už sa mi zdá pri priaznivom počasí pre 2 kW menič riskantné a okolo obeda cca 4 hodiny budem aspoň jeden panel vypínať.

[vlkazajac]

Dnes bol zasa výnimočný deň preto, lebo bola extrémne čistá obloha, bez oblačnosti a vzhľadom na polohu mojich panelov sa ešte aj v tejto chvíli darí zachytiť extrémne množstvo energie.
Boli to výborné podmienky pre skúmanie systému s pwm, tak prikladám obrázok so záznamom výkonu z dvoch panelov 240 Wp pripojených paralelne. Počas celej doby boli batérie vzorne stabilizované na 27,1 V.

Toto pozorovanie len potvrdzuje závislosť výkonu panelov na teplote. Ukázala sa jasná teplotná hranica 43° C pre pripojené panely, aktuálne oslnenie a čistotu ovzdušia pri uvedenom stálom napätí. Teplotu som priebežne sledoval na loggeri, spoliehajúc sa na čidlo Dallas.
V dvoch zlomových bodoch sa pomery menia.

Uprostred nich vplyvom teploty kolíše výkon, tento jav samozrejme postihuje aj mppt regulátor ( tam sa prejaví prechodom na nižšie napätia ).
Mimo týchto hraníc pri nižších teplotách pwm regulátor teoreticky nenávratne stráca “zahadzovaním napätia“, má však potenciál pre dorovnávanie prúdu.

V celom rozsahu sa mppt prejavuje profitom z hľadania mpp, zároveň však aj stráca podľa už diskutovaných dôvodov.

Poznámka
Kolísanie výkonu v závislosti na teplote panelov je jasné. Ak by som mal odhadnúť, či to bolo vplyvom čistoty ovzdušia ( vlhkosť, prach,...) alebo vetrom, prikláňal by som sa k premenlivému vetru – aj keď slabému. Naozaj sa nedá posudzovať, či prechádza slnko cez nejakú slabú hmlu alebo opar. Mráčik by bol preukazný, ale žiadny nebol.

[vlkazajac]

Čakám na maximá teplôt, aby som vedel objektívne posúdiť pokles výkonu vplyvom teploty. Zatiaľ ( 19.6. - 22.6. ) som na paneloch LDK 240 nameral typické maximá ( modrá ) v blízkosti 48 °C, čo je asi + 20° k teplote okolia ( zelená ). To by nebolo tak zlé, ale bude objektívne to skutočne zmerať ešte v nasledujúcich dvoch mesiacoch.

Pri premenlivom počasí sú maximá prúdov ( trvajú asi pol minúty ) z panelov za pwm reglom prekvapivo vysoké, z tých istých panelov to ukazuje na cca 9,2 A. Takže 10 A poistka bude tak-tak, 12 A by tiež nebola moc.

Veterné počasie je výhodné z hľadiska ochladzovania, niet pochýb. Vplyv závanu vetra je rozpoznateľný na ampérmetri, keď sa na to človek sústredí. Tak pomýšľam na tie plastové búdky, ktoré niekto na montáž panelov používa. Akosi som vždy viac veril poriadnemu železu, hliníku.....

[vlkazajac]

2/ Porovnanie pwm a mppt regulátora
21.7.2017

Podmienky:
Štyri 4,5 ročné identicky orientované panely LDK 240P-20 ( VOC 37,3 Vmp 29,8 V podľa STC ) pripojené k regulátorom LS3024B ( 2P ) a Victron BlueSolar 100/15 ( 2S ) sú v dvoch radoch za sebou, predný rad je pripojený k Victronu, meranie teploty na zadnom rade.
Orientácia panelov 188°, sklon cca 36° k vodorovnej rovine.
Pripojenie panelov k regulátorom bez istenia vodičmi 6 mm2, dĺžka cca 14 m.
Ubat = 25,4 V pri štarte testu.
Ubat = 27,0 – 27,1 V od 8:52 hod do konca testu o 15:48 hod.
Premenlivá oblačnosť aj slabý vietor. Menej ideálne oslnenie pre test bolo výhodou, pretože nemohlo dochádzať k limitovaniu prúdu mppt regulátora, ktorý je max. 15 A. Nemerané alebo veľmi nízke hodnoty sú pri časovej osi označené ako nerelevantná časť testu.

Namerané hodnoty výstupných prúdov z regulátorov a teploty panelov sú v prvom grafe. Pretože test nebolo možné dokončiť, je priložený v druhom grafe výsledok testu z predchádzajúceho dňa za rovnakých podmienok okrem toho, že panely pripojené k mppt regulátoru boli v sklone len 30 stupňov, čo je v podvečerných hodinách výhodnejšie.

Interpretácia výsledkov testu.
Tak, ako som predpokladal, boli výsledky závislé na teplote. Mimo letných mesiacov nedával pwm regulátor horšie výsledky, ako mppt regulátor. Kým pwm strácal pri nižších teplotách na napäťovom neprispôsobení, mppt regulátor strácal kvôli nižšej účinnosti pri transformácii napätia vo svojom DC/DC meniči, ktorej priebeh je v závislosti na výkone obvykle neznámy resp. nepublikovaný. Kým pwm regulátor pracuje kontinuálne, mppt zníži každých 10 minút dodávaný výkon na pár desiatok sekúnd, aby mohol upresniť výpočet mpp ( pravdepodobne aj otestuje stav batérie ).
Kým v predchádzajúcich meraniach na paneloch 250Wp sa ukázala istá hraničná teplota cca 42 °C, neprekvapuje, že v tomto teste s panelmi 240 Wp je táto teplota asi 40 °C. Od tejto teploty možno najmä pri vyšších výkonoch pozorovať úbytok prúdu / výkonu na pwm regulátore.
Pretože z hľadiska vlastností polykryštalických panelov je úbytok výkonu s teplotou prirodzený, možno takémuto javu teoreticky čeliť pri pwm regulátore len znížením napätia batérie. To zase nie je výhodné v zime. Preto ak sú potrebné čím vyššie výkony predovšetkým v lete, je možné použiť 60 článkové panely s vyšším VOC aj Wp, napr. 270.
Na základe prejavov regulátorov pri extrémne nízkych hodnotách výkonu pochybujem, že tu má mppt nejakú výraznú výhodu. Na príslušné merania nízkych hodnôt nemám prostriedky, ani to nepovažujem za dôležité.

Záver
Jedným z praktických záverov môže byť ďalšia analýza celkových strát získanej energie pri teplotách panelov okolo 50 stupňov. Pretože k týmto stratám blízkym 10 % môže dochádzať len v krátkych obdobiach, kedy je teplota panelov vysoká a je to možné len v čase letných energetických prebytkov, nemá to príliš význam. Výnimku snáď tvorí len prevádzkovateľ klimatizácie, ktorý nemá k dispozícii dostatočný nadvýkon ani pri dobrých stabilných podmienkach osvitu.

[vlkazajac]

Pridávam obrázok z dnešného dňa, na ktorom vidno, že aj pri striedavej oblačnosti a ináč čistom ovzduší sú prúdy z pwm regulátora nad 15 A. Je veľká škoda, že sú kategórie regulátorov s menovitým prúdom 15 A, na ktorých nie je využitie štandardných ( a najprístupnejších ) FV panelov úplné. To je jediná moja výčitka k Victronu 100/15, ktorý je ináč výborný.
Dáva krátkodobo aj prúdové špičky, ale v krátkom čase oreže prúd na 15 A. Chcelo by to posunúť limit aspoň na 18 A.

[vlkazajac]

Dnes bola predpoveď jasného počasia a vysokých teplôt, tak som zopakoval posledný test. Jediná zmena bola v nastavení Ubat na 26,80- 26,95 V tak, ako to dovolil vyťažovač. Sú to napätia tesne nad float napätím batérie pri aktuálnej teplote.Počasie bolo bezchybné až do cca 17:20, kedy už bola mierna a premenlivá oblačnosť.

Výsledok je jasný - v čase medzi 10:30 až 16:50 je potvrdené,že teplotná závislosť výkonu použitých panelov dáva na pwm regulátore horší výsledok, ako na mppt regulátore. V ostatnom čase je pwm regulátor lepší. Je viditeľné rozhodujúce teplotné rozhranie na paneloch cca 42 °C.
Podľa prepočtu vplyvom väčšieho prúdu v prívodných vodičoch k pwm regulátoru predstavuje strata 0,39 A pri prúde 13 A.

Nedá sa prehliadnuť určitá symetria kriviek Ipwm/Imppt a teploty !

[vlkazajac]

3/ Porovnanie niektorých mppt regulátorov

K dispozícii je dnes dostatočné množstvo mppt regulátorov a je možné si vybrať podľa najrôznejších kritérií. Na myšlienku porovnať aspoň niektoré ma priviedol regulátor Epever 4210A, ktorého správanie som o.i. popísal tu :
https://forum.mypower.cz/viewtopic.php? ... de4#p58866
Nie je tajomstvom, že pri malých osvitoch ( do cca 20 - 25 % plného oslnenia ) regulátor neochotne ide s napätím panelov hore a to vyvoláva podozrenie, že nepracuje správne. Túto jeho nectnosť ponechám teraz tak a predkladám výsledok skúšok štyroch dostupných mppt regulátorov.

Základné údaje som doplnil v tabuľke nameranými hodnotami prúdu pri stabilizovanom napätí batérie 26,8 – 27,1 V. Vyhľadával som pritom režimy s dostatočným oslnením dvoch rovnakých polí 2S ( panely LDK 240-20 ) s rovnocenným pripojením k regulátorom. Pri porovnaní výsledkov som zvolil Victron 100/15 ako referenčný. Vykazoval najlepšie výsledky pri horších podmienkach resp. pri nižších výkonoch. Na meranie som použil dva overené multimetre, ktoré merali úbytok napätí na bočníkoch 50 A / 50 mV.
Dva regulátory si vyžiadajú čas na skenovanie ( ako ináč to nazvať ? ) a vtedy utlmia výkon / prúd na výstupe. Trvá to rôzne dlho, z 11 meraní vyšla sprievodná strata práce v percentách s hodnotou uvedenou v tabuľke.

Predkladám výsledky bez akéhokoľvek hodnotiaceho komentára, nech si každý slobodne vytvorí svoj názor. Test by bolo najlepšie robiť citlivejším wattmetrom a v mnohých iných výkonových režimoch, ale stačilo..... Samozrejme potešia ma prípadné otázky alebo diskusia !

[kodl69]

Takže jestli to správně chápu, tak při vyšších proudech victron prohrává a naopak vyhrává při malých osvětleních, a při proudech okolo 2-3A je to jedno, jestli je připojenej kterejkoliv z nich, a naopak klidová spotřeba je nejnižší u Victronu - a teď babo raď