Vplyv tienenia panelov na ich vykon

[DanoP]

Pretoze na internete koluju rozne dohady, pokusil som sa ma par obrazkoch zachytit vplyv zatienenia panelu (ov) na vykon stringu. Pre zjednodusenie predpokladam panel s parametrami Voc=40V, Vmp=30V, Imp=10A, Isc=11A, Pmp=300Wp, a tiez pre zjednodusenie predpokladam ze fotovoltaicky panel je zdroj prudu, ktory je priamo umerne zavisly na osvetleni, ze je ohraniceny napatim naprazdno Voc ktore je takmer nezavisle na osvetleni.
Prvy pripad je seriove spojenie 3 panelov (3S).

Z obrazku je jesne ze ak sa zatieni panel, tento nie je schopny dodat prud ako nezatienene panely a k slovu sa dostanu ochranne diody proti prepolovaniu. Dosledkom je ze pri zatazeni prudom 10A sa string 3S tvari akoby mal len 2 panely v serii.
Druhy pripad su dva stringy, kde v kazdom su seriovo spojene 3 panely (3S2P).
Situacia 2. je pripad zatienenia jedneho panelu ak oba stringy su zhodne nasvietene, na obrazku je jedna situacia ked sa MPPT zastavi na "dolnom" maxime, je vsak mozne ze sa MPPT zastavi na "hornom" maxime ktore je dane nezasiahnutym stringom a vypadne cely vykon zasiahnuteho stringu !!! Zalezi na algoritme MPPT.
Situacia 3. je pripad rozne orientovanych stringov, napr. JV a JZ.

Na tretom obrazku je situacia 3. ale pripad zatieneneho panelu v jednom stringu, pricom druhy string ako celok je menej osvetleny (pripad rozne orientovanych stringov, napr. JV a JZ.). V tomto pripade je vidno ze pouzitie samostatnym MPPT regulatorov pre kazdy string prinesie najvacsi vykon, otazka je ci v tomto pripade tych 90W stoji za to. Prinos druheho regulatoru sa bude zvacsovat s intenzitou osvietenia druheho stringu. Pri 100% na oboch stringoch to bude 600W + 900W = 1500W (2xMPPT) versus 1200W pre 1xMPPT, ak najde skutocne maximum pri cca 60V (1200W) a nezastane na maxime pri 90V - 900W.

Z toho vidno ze zatienenie jedneho panelu v samostatnom seriovom stringu nie je az taky problem (pokial je MPPP v regulacnom rozsahu napati) , horsie je ak su taketo stringy spojene paralelne, a zatieni sa viacero panelov v jednom stringu. Potom zalezi na algoritme mppt regulatora aby nasiel "spravne" maximum.

[rottenkiwi]

Tienenie závisí aj od orientácie panelu / portrait, landscape /
a tiež od druhu panelu.
Napr. ak by sme porovnali bežný 60 / 72 čl. poly/mono panel:
https://shop.iftech.cz/solarni-panely/8 ... -mono.html

s half-cut:
https://shop.iftech.cz/solarni-panely/1 ... y-ram.html

alebo s panelmi Solaria: / majú až 4 nezávislé segmenty /
https://static1.squarespace.com/static/ ... Rev-02.pdf

[DanoP]

Mam taky dojem, ze delenie zapojenia buniek panelov half-cut - je skor moda ako prinos. Treba si uvedomit, ze ak v seriovom stringu taham napr. 10A, tak musia dat 10A vsetky panely v serii, tie co to nedaju idu do bypassu a tam ziade half-cut, quarter -cut alebo co nepomoze. Jedine optomizer by mohol pomoct, keby znizeny vykon panelu pretransformoval na pozadovanych 10A pri mensom napati. Nastastie fyzika plati nezavisle od marketingu.
Jednoducha uvaha ak polovicne zatieneny panel moze dat 1/2 vykonu tak pri zhodnom prude musi byt polovicne napatie.
Bola by to dost velka nahoda aby svietilo prave na celu polovicku schopnu dat plny prud, ta druha by bola v bypasse.

[mypower.cz]

[rottenkiwi]

Polovične zatienený panel može byť:

1, diagonálne sprava hore- doľava dole,
2, diagonálne zľava hore - doprava dole,
3, zatienených polovicu buniek zvrchu,
4, zatienených polovicu buniek zospodu,
5, zatienených polovicu buniek zľava,
6, zatienených polovicu buniek sprava,
a to všetko 2x pre portrait / landscape orientáciu.

Na to sú programy na simuláciu, kde sa dajú
napr. tie panely, čo som dal vyššie a výsledky
nebudú vo všetkých 12-tich prípadoch rovnaké.

https://www.youtube.com/watch?v=0V6lBtoDKok
https://www.youtube.com/watch?v=JwWqkLN3Jbw
https://youtu.be/NrT-tgmB1Q8?t=131

https://www.youtube.com/watch?v=5wabt4cGPvs
https://www.youtube.com/watch?v=QwOGjo_5dxw

https://www.mdpi.com/2071-1050/12/2/608/htm

[DanoP]

Pozeral som si tie videa, ale vsimol som si ze vychadzaju z predpokladov ktore ukazu vyhody. Napriklad ak su delene horizontalne, zatienia spodnu polovicu vsetkych panelov - ano v tom pripade je tam prinos, string bezi na 50%, ale v realite kto ma take tiene?
Ak nebudu zasiahnute vsetky paneli zhodnym sposobom. t.j. tak, ze budu schopne davat rovnaky prud, tak je to k nicomu. Panel s plnym osvitom prudovo prevalcuje tie ciastocne zatienene (ktore pojdu do bypassu, pokial napatie bude stacit). Jedina sanca je pouzit optimizer co zdvihne prud (pri mensom napati) na prud zhodny v celom stringu. Ine je to ak je viacero stringov spojenych paralelne. Tam zalezi aj na pocte paralelnych stringov, ci MPPT nastavi bod blizsie dole cim odpise cast vykonu z nezatienenych stringov (blizime sa k skratovemu prudu) alebo nastavi bod 'hore" a odpise string z ciastocnym zatienenim (takmer nulovy prud).
Teoreticky su dve extremne riesenia:
vsetko v serii s tym ze ozelieme vykon zatieneneho panelu ale inak sa bezi s plnym prudom (pokial je napatie v rozsahu MPPT) a tedaj vykonom zvysnych panelov.
vsetko paralelne - toto bude z hladiska ziskania energie najucinnejsie, budu prispievat aj ciastocne zatienene panely, len co s tymi prudmi. Pri 3P by to bolo aj 30A/30V.
Treba mat na mysli ze fotovoltaicky panel je zdroj prudu, ktoreho intenzita je priamo umerna dopadajucej energii (v rozumnych medziach).

[rottenkiwi]

To je pravda, ale tažko porovnávať panely, čo majú 3 bypass diody,
s tými, čo majú 6 , 9, 12 alebo ešte viac.

Tiež sa nedajú porovnávať bežné 60 a 72 s half-cutmi,
ktoré majú nižšiu series resistance a už vobec nie s panelmi,
ktoré nemajú bus-bary, ale majú priamo spojený jeden článok
s druhým, takže Rseries je ešte podstatne nižšia.

[DanoP]

Realny graf priebehu napatia a prudu na vstupe MPPT regulatora, v situacii ze stringy su zatienene rano a vecer.
Umiestnenie

Stringy-situacia.PNG (287.02 KiB) Zobrazeno 4154 x

Namerane udaje
1. - vykon z difuzneho ziarenia (bez priameho slnecneho svitu), pomaly rastie tak ako sa rozvidnieva
2. - postupne zacina tien odkrtvat panely, vidno strmy narast prudu ked boli JV string odokryte 2 panely z 3.
3. - vsetky panely pod priamym slnecnym svitom
4. - znizovanie prudu v dosledku ukoncenia fazy CC pri nabijani baterie. Pocas tejto fazy ked sa dosiahne plne nabitie baterie prejde sa do float rezimu a z panelov je odoberany len vykon potrebny na pokrytie okamzitej spotreby - preto aj tie skoky podla okamziteho odberu. Na konci uz dochadza k zatienovaniu JZ casti, JV bezi len na difuzne svetlo.
5. - beh na difuzne svetlo, pokles vykonu s prichodom zotmenia

A priebeh ked bolo mozne odoboberat vsetok dostupny vykon panelov cely den.

[lubomirz]

https://forum.mypower.cz/viewtopic.php? ... 6&start=40
https://forum.mypower.cz/viewtopic.php? ... &start=220

s konkretnymi meraniami. Montaz panelov na vysku alebo nalezato ovplyvnuje ako sa zatienia interne zbernice a tym ma extremny dopad na realnu vykonnost.

Jeden a ten isty panel, uplne rovnako zatieneny nemennymi externymi podmienkami (strom, stlp, komin, prilahla budova, strecha atd), bude podavat pri vodorovnej alebo zvislej montazi DIAMETRALNE odlisne vysledky.

Merajte, testujte, testujte, testujte. Dole na zemi pred montazou na strechu. Konkretna konstrukcia panelu, half-cut bunky plus 9BB, ma vplyv na realny vykon pri zatieneni.

[DanoP]

Len pre zopakovanie staci si uvedomit ze fotovoltaicky clanok je zdroj prudu zavisly od intenzity osvetlenia s urcitym maximalnym napatim, ktore je +- nezavisle od intenzity osvetelnia.

Ako su zapojene jednotlive clanky v paneli a ich bypass diody.

Partialshading.PNG (43.11 KiB) Zobrazeno 4006 x

Ak je zatieneny co i len jeden clanok v serri buniek tak cela seria nie je schopna dodat prud zodpovedajuci prudu osvetlenych clankov a k slovu pride bypass dioda a napatie na paneli poklesne o celu seriu (pri prude odpovedajucemu osvetleniu). Cize v pripade predch. obrazku poklesne napatie panelu na 2/3 pri odbere prudu odpovedajuceho osvetleniu.
Ak bude tien diagonalne cez cely panel, resp. v kazdej serri bude zatienena bunka, tak cely panel nebude schopny dodat pozadovany prud a jeho pripevok bude 0V (resp. zaporne napatie rovne suctu napati na bypas diodach).
Ked to aplikujem na skutocnost na obrazku - cervene som skrkol panely, ktore vypadnu ako celok.

Skutpripad.png (287.8 KiB) Zobrazeno 4006 x

Kedze paneli na fotke su ale osvetlene rozptylenym svetlom, budu schpne dodat mensi prud odpovedajuci danej intenzite, ktory moze by 1/10 az 1/100 prudu pri priamom osvetleni.
Vtedy mozu pomoct optimizery ktore pretransformuju zmenseny prud na prud ocakavany v serii (somzrejme pri nizzsom napati - zachovanie vykonu) a umoznia tak vyuzit aj znizeny vykon panelu, napr 1/10 vykonu.
Co sa tyka serioveho radenia panelov - idealne by bol jeden seriovy string, pokial su vsetky panely stringu orientovane zhodnym smerom, v tomto pripade poklesne vykon o vykon zatieneneho panelu - POKIAL ZVYSOK STRINGU DA NAPATIE KTORE JE V ROZSAHU MPPT regulatora. Vid. prvy obrazok v tomto vlakne.
Ina situacia je ak su seriove stringy spojene paralelne - druhy obrazok.
Z druheho obrazku je aj jasne preco sa rozsirilo tvrdenie ze pri zatieneni co i len jedneho panelu v stringu vypadne cely string - nevypadne, len je rozny bod (napatie) MPPT a je na regulatore ako si zvoli bod maximalneho vykonu MP, ci pojde s napatim dole do bodu ked nezatieneny string je pod optimalnym Vmp (mame stratu sposobenu znizenim napatia, nakolko prud sa zvysi len malo) a string so zatienenym panelom je nad optimalnym bodom - nizssi prud ako by dali nezatienene panely - mame len prud aky je schopny dat zatieneny panel. Tuto situaciu by najlepsie riesili 2 regulatory pre kazdy string samostatne, alebo optimizery.
Opacny extrem je zapojit vsetky panely paralelne - vtedy su ztraty zatienenim najmensie mozne, ale mame nizke napatie a velky prud.
Ked budete robit merania, merajte aj napatie a prud na vstupe MPPT regualtora - to vam napovie viac ako len meranie vykonu.

[lubomirz]

dnesne merania od p.Kubisa : http://www.roznovan.cz/~kubis/mereni.php
pre pripomenutie : takto vyzera instalacia : http://www.roznovan.cz/~kubis/fotogalerie.php
panely : https://www.enfsolar.com/pv/panel-datas ... lline/6959
dva rovnake stringy, takze 22 panelov v kazdom. Som sa s nim snazil komunikovat, na maily neodpoveda dva roky.

Kedze vidime az 466V DC a panely maju Voc 26.4V / Vmp 23.4V, tipujem ze su zapojene 22s1p pretoze ziadne 2p mi tam nevychadza. Horsie to pre ciastocne zatienenie uz nemoze byt, ze ?


30.07.2020 08:27
Power = 2172 W
DC1 U = 341 V
DC2 U = 453 V
DC1 I = 5.98 A
DC2 I = 0.64 A
DC1 P = 2039 W
DC2 P = 290 W [!!!!!!]



30.07.2020 08:46
Power = 2342 W
DC1 U = 337 V
DC2 U = 466 V
DC1 I = 6.55 A
DC2 I = 0.64 A
DC1 P = 2207 W
DC2 P = 298 W [!!!!!!!!]


tu som to par minut zaspal, skoda - pozreme zajtra


30.07.2020 09:01
Power = 3708 W
DC1 U = 350 V
DC2 U = 368 V
DC1 I = 6.90 A
DC2 I = 4.17 A
DC1 P = 2415 W
DC2 P = 1535 W



30.07.2020 09:05
Power = 3776 W
DC1 U = 350 V
DC2 U = 386 V
DC1 I = 6.94 A
DC2 I = 4.15 A
DC1 P = 2429 W
DC2 P = 1602 W





30.07.2020 09:11
Power = 4115 W
DC1 U = 363 V
DC2 U = 396 V
DC1 I = 7.23 A
DC2 I = 4.38 A
DC1 P = 2624 W
DC2 P = 1734 W




30.07.2020 09:15
Power = 4815 W
DC1 U = 364 V
DC2 U = 331 V
DC1 I = 7.30 A
DC2 I = 7.40 A
DC1 P = 2657 W
DC2 P = 2449 W




30.07.2020 09:16
Power = 4888 W
DC1 U = 381 V
DC2 U = 336 V
DC1 I = 6.90 A
DC2 I = 7.51 A
DC1 P = 2629 W
DC2 P = 2523 W




30.07.2020 09:20
Power = 4979 W
DC1 U = 390 V
DC2 U = 346 V
DC1 I = 6.82 A
DC2 I = 7.57 A
DC1 P = 2660 W
DC2 P = 2619 W




0.07.2020 09:50
Power = 5885 W
DC1 U = 398 V
DC2 U = 375 V
DC1 I = 7.98 A
DC2 I = 8.10 A
DC1 P = 3176 W
DC2 P = 3038 W



... zas*aty komin v zime to musi byt prieser jaxwiňa. Cert vie ako by to dopadlo keby boli namontovane naležato...

[DanoP]

Ake ma minimalne pracovne napatie MPPT regulator?
30.07.2020 08:27
Power = 2172 W
DC1 U = 341 V
DC2 U = 453 V
DC1 I = 5.98 A
DC2 I = 0.64 A
DC1 P = 2039 W
DC2 P = 290 W [!!!!!!]
Ten prvy udaj skor vyzera ze regulator nevie ist nizsie s napatim na DC2 vstupe tak sa chytil na bode pre prud s rozptyleneho ziarenia (t.j. tych 0,64A) co sa blizi k 22xVoc.
Na ilustracnom obrazku je to stav ked regulator ma len ten zeleny rozsah, tak sa chyti na bode co som zakruzkoval modrou, miesto aby zbehol k vacsiemu prudu -na globalne maximum, zatial co vstup DC1 (bez tienov) je na globalnom maxime.

Obrazok je z publikacie https://www.mdpi.com/1996-1073/12/2/202/pdf
Ked sa to bude este raz logovat, tak sa bude treba zamerat na DC2, na stav ked padne napatie z tych 453V na nizsie a narastie prud, to nastane ak sa osvetlia dalsie panely a pracovne napatie presiahne minimalne MPPT napatie regulatora a regulator nastavi globalne optimum. Este by to mohla byt chyba v MPPT, ktore nezbehne cez celu krivku, alebo bypass diodach.

[DanoP]

Este k tomu menicu, sice rozumiem anglicky, ale nerozumiem ako si mam vysvetlit to oznacenu cast.

[josse]

Pod to napětí nehledá bod maximálního výkonu => přidat panely si série...

[NOPARasito]

dnesne merania od p.Kubisa : http://www.roznovan.cz/~kubis/mereni.php
pre pripomenutie : takto vyzera instalacia : http://www.roznovan.cz/~kubis/fotogalerie.php
panely : https://www.enfsolar.com/pv/panel-datas ... lline/6959
dva rovnake stringy, takze 22 panelov v kazdom. Som sa s nim snazil komunikovat, na maily neodpoveda dva roky.

Kedze vidime az 466V DC a panely maju Voc 26.4V / Vmp 23.4V, tipujem ze su zapojene 22s1p pretoze ziadne 2p mi tam nevychadza. Horsie to pre ciastocne zatienenie uz nemoze byt, ze ?


30.07.2020 08:27
Power = 2172 W
DC1 U = 341 V
DC2 U = 453 V
DC1 I = 5.98 A
DC2 I = 0.64 A
DC1 P = 2039 W
DC2 P = 290 W [!!!!!!]



30.07.2020 08:46
Power = 2342 W
DC1 U = 337 V
DC2 U = 466 V
DC1 I = 6.55 A
DC2 I = 0.64 A
DC1 P = 2207 W
DC2 P = 298 W [!!!!!!!!]


tu som to par minut zaspal, skoda - pozreme zajtra


30.07.2020 09:01
Power = 3708 W
DC1 U = 350 V
DC2 U = 368 V
DC1 I = 6.90 A
DC2 I = 4.17 A
DC1 P = 2415 W
DC2 P = 1535 W



30.07.2020 09:05
Power = 3776 W
DC1 U = 350 V
DC2 U = 386 V
DC1 I = 6.94 A
DC2 I = 4.15 A
DC1 P = 2429 W
DC2 P = 1602 W





30.07.2020 09:11
Power = 4115 W
DC1 U = 363 V
DC2 U = 396 V
DC1 I = 7.23 A
DC2 I = 4.38 A
DC1 P = 2624 W
DC2 P = 1734 W




30.07.2020 09:15
Power = 4815 W
DC1 U = 364 V
DC2 U = 331 V
DC1 I = 7.30 A
DC2 I = 7.40 A
DC1 P = 2657 W
DC2 P = 2449 W




30.07.2020 09:16
Power = 4888 W
DC1 U = 381 V
DC2 U = 336 V
DC1 I = 6.90 A
DC2 I = 7.51 A
DC1 P = 2629 W
DC2 P = 2523 W




30.07.2020 09:20
Power = 4979 W
DC1 U = 390 V
DC2 U = 346 V
DC1 I = 6.82 A
DC2 I = 7.57 A
DC1 P = 2660 W
DC2 P = 2619 W




0.07.2020 09:50
Power = 5885 W
DC1 U = 398 V
DC2 U = 375 V
DC1 I = 7.98 A
DC2 I = 8.10 A
DC1 P = 3176 W
DC2 P = 3038 W



... zas*aty komin v zime to musi byt prieser jaxwiňa. Cert vie ako by to dopadlo keby boli namontovane naležato...

Ok, ale p.Kubis tech svych 9MWh rocne da.
Takze bych to zas tak neodsuzoval.
Pokud jsi neco propasl da se mu to vycist z txt.
Tusim je p.Kubis s instalaci spokojen. Dle toho co mi psal.

[lubomirz]

Priamo odsudit sa to neda - tato situacia trvala nejaku slabu hodinu rano, takze to nie je najhorsia vec v zivote solárnika. V kazdom pripade je to na zamyslenie a testovanie ci namontovat panely klasicky na vysku Takisto by som chcel vediet co robia nizke zimne slniecka, to musi hadzat tien durch cez celu strechu raz na jednu stranu dolava, raz uplne doprava a to je tiez pruser i ked v zime toho slnka neni mnoho. TEN BLBY KOMIN JE NAFEST UPROSTRED BARAKU.

Nepoznam konkretne Roznov ale v nasej geografickej lokalite by som veselo ocakaval 10MWh z 9.25kWp zostavy rocne, samozrejme pokial clovek nie je v horach. 9MWh z 9.25kWp zostavy mi pride trosku malo - akokeby mu tam nieco utekalo hodinu rano co nepriestrelne urcite uteka, nech uz je pricina akakolvek. Jeden string generuje silno cez 2kW a druhy sa sotva plazi na DESATINE z toho cisla.

Za rok su to katastrofalne úniky. OK, moze byt pan spokojny, ale bol by spokojnejsi keby dostal viac. Poznam instalacie ktore robia 1200x Wh/Wp rocne, cize z 9.25kWp zostavy by vytrieskali 11.5MWh rocne. Jasne, nie su v Roznove... Hurbanovo, Lucenec, Banovce, Komarno.


Dano, toto podla mna nie je sposobene regulatorom. Ja si myslim ze jeden-dva nafigu zatienene panely strhli dole cely string, kvoli tomu co bolo v tejto - aj inych temach - rozoberane. Urcite su zapojene seriovo v celom stringu inak by sme nedosiahli >400V napatia, cize najmenej vhodne z hladiska strat pri tienoch !!

Panely su namontovane uplne rovnako, stringy su uplne rovnake, MPPT je rovnake. Rozmyslam co moze robit rozdiel okrem tienu... Pisal si "Ake ma minimalne pracovne napatie MPPT regulator?" pouzity je Kostal Piko 10.1 ; datasheet si zohnal sam : http://www.swt-solar.de/downloadfile.php?file=1090
minimalna voltaz pre PLNY VYKON ("at inverter DC rated power") musi byt 420V na stringu ; pozeraj o riadok nizsie "extended lower MPP voltage range at partial performance of the inverter" je "rozsirena spodna hranica pre MPP voltaz pri ciastocnom vykone invertera".

Vzhladom na to, ze uplne preukazne tento Kostal funguje pri 350-360V na stringoch kedy tlaci tazko cez 2kW na kazdom stringu - vid merania - tak si myslim ze tuto problem nebude.

V inkriminovanom case strasne zleho vykonu malo DC2 voltaz 450-460V. Podla mna bol niektory z tych panelov tak nestastne zatieneny kominom, ze mu uťalo vsetky seriovo zapojene "zbernice" a preto ten panel isiel prakticky na maximalne Vop, kedze generoval minimalne prudy. A vsetky ostatne v stringu sa tvarili ako spotrebice namiesto producentov, niekde trosku zauradovali bypass diody ale vysledok si viem predstavit takto hrozne... cize podla mna ten menic "nemal co najst pretoze v tom stringu nic nebolo lebo komin zblaznil jeden-dva-tri panely ktore zabili vsetko ostatne kedze cely string je zapojeny seriovo".

Keby ten string bol zapojeny paralelne, bolo by to ine (ehm maximum je 4620W zo stringu co pri 23V znamena 200 amperov, no to by som nechcel kupovat kabelaz na strechu). Keby tam boli ine panely (half-cut 9BB), bolo by to ine. Keby boli namontovane vodorovne, bolo by to ine - otazka je o kolko. Podla mna o vela, ako bolo vidno na youtube videach.

Keby sme mali fotografie tienov pocas dna, bolo by to jasne hned. Takisto by napovedali termovizne merania panelov.
Keby keby keby... ja viem.

Material pre mozgovu cinnost

[DanoP]

Keby to bolo u mna, urobil by som jeden test - zapojil do serie oba stringy, ale predtym by bolo treba overit, ci regulator aj ochrany na vstupe su na mozne suctove napatie dimenzovane, a tiez ake je maximalne napatie na paneloch (byva 1000V). Potom by sa rano ukazalo kde je problem. Malo by to dat minimalne sucet, ale predpoklad je ze viac. Samozrejme menic musi mat kam dat ziskany vykon.

[lubomirz]

youdova laborator o tienoch : https://forum.mypower.cz/viewtopic.php? ... 6&start=60


Dnesne data Mr.Kubisa :

31.07.2020 08:36
Power = 2225 W
DC1 U = 334 V
DC2 U = 461 V
DC1 I = 6.17 A
DC2 I = 0.70 A
DC1 P = 2061 W
DC2 P = 323 W



31.07.2020 08:47
Power = 2487 W
DC1 U = 332 V
DC2 U = 462 V
DC1 I = 6.76 A
DC2 I = 0.91 A
DC1 P = 2244 W
DC2 P = 420 W




31.07.2020 08:51
Power = 2657 W
DC1 U = 350 V
DC2 U = 441 V
DC1 I = 6.78 A
DC2 I = 1.04 A
DC1 P = 2373 W
DC2 P = 459 W



31.07.2020 08:52
Power = 2758 W
DC1 U = 345 V
DC2 U = 437 V
DC1 I = 7.03 A
DC2 I = 1.16 A
DC1 P = 2425 W
DC2 P = 507 W




31.07.2020 08:53
Power = 2848 W
DC1 U = 356 V
DC2 U = 438 V
DC1 I = 6.84 A
DC2 I = 1.32 A
DC1 P = 2435 W
DC2 P = 578 W





31.07.2020 08:54
Power = 2864 W
DC1 U = 345 V
DC2 U = 439 V
DC1 I = 7.09 A
DC2 I = 1.47 A
DC1 P = 2446 W
DC2 P = 645 W




31.07.2020 08:57
Power = 2865 W
DC1 U = 348 V
DC2 U = 408 V
DC1 I = 6.30 A
DC2 I = 2.09 A
DC1 P = 2192 W
DC2 P = 853 W




31.07.2020 08:58
Power = 2946 W
DC1 U = 345 V
DC2 U = 384 V
DC1 I = 5.71 A
DC2 I = 3.08 A
DC1 P = 1970 W
DC2 P = 1183 W



od 8:58am do 9:06am mi to cele ušlo (kto vymyslel tie blbe telefony ?), takze mam trosku skok z 1183W na 1662W v tom stringu DC2 :

31.07.2020 09:06
Power = 3508 W
DC1 U = 388 V
DC2 U = 362 V
DC1 I = 5.67 A
DC2 I = 4.59 A
DC1 P = 2200 W
DC2 P = 1662 W




31.07.2020 09:13
Power = 4070 W
DC1 U = 416 V
DC2 U = 369 V
DC1 I = 5.21 A
DC2 I = 4.65 A
DC1 P = 2167 W
DC2 P = 1716 W



tu som prestal sledovat live data pretoze podla mna je uplne jasne kolka bije. Po 20 minutach :

31.07.2020 09:35
Power = 5213 W
DC1 U = 408 V
DC2 U = 385 V
DC1 I = 6.65 A
DC2 I = 6.40 A
DC1 P = 2713 W
DC2 P = 2464 W

... a odteraz sa pojde cely den rovnako DC1 aj DC2.



https://www.youtube.com/watch?v=uLPZlQrEnDs
ako keby som videl Kubisovu instalaciu : https://www.youtube.com/watch?v=EBbxdcB9LH8
https://www.youtube.com/watch?v=Et9yEJuWyLg
!!!! https://www.youtube.com/watch?v=wxyDIjQspKc
!!!! https://www.youtube.com/watch?v=I4Cn2Rn-WZw

https://youtu.be/JhM4S56A6Zo?t=53
https://youtu.be/BZ5qRnb1pWU?t=133
https://youtu.be/5swuCJo2GKE?t=260
https://www.youtube.com/watch?v=3Ff2zfZHsEw
mikroinvertory zachranuju : https://www.youtube.com/watch?v=T_AP9K2UNPI
https://youtu.be/1ZwIuZa7mS0?t=212

na pobavenie inzinieri : https://www.youtube.com/watch?v=kBhYIXgLc08


Nie je to o menici - ten menic nema co vytiahnut z celeho stringu lebo tam nic nie je (vysoka voltaz, male ampere, dovidenia, panely negeneruju).
Dajte bacha ako mate orientovane panely, ako mate tiene, namontovat ich na vysku alebo na sirku nie je to iste ani zdaleka. Dajte bacha ake mate panely (stara generacia 3bb, alebo nove 5bb/9bb), pozor na stringy zvlast na high-voltage cize velke seriove, JEDEN JEDINY CIASTOCNE CHMATNUTY PANEL VAM TO VYRADI Z CINNOSTI NAHULVATA.

[DanoP]

Tak som spravil merania aj s fotkami na skutocnej instalacii.
Na fotkach vidno priebeh tiena, ako aj vykon, napatie stringu a prud tak ako ho nastavil MPPT regulator PIP 4048 pre 48V bateriu. Su to 60clankove panely 3S.

A tu je v grafickej podobe U/I v case.

Jasne vidno, ze nabijaci prud dosiahne maximum az ked bude osvetlena taka cast panelov aby minimalne MPPT napatie presiahlo napatie baterie + rezerva, t..j 55V pri prude odpovedajucemu priamemu osvetleniu. V MPPT regulatore je step-down menic.

[vlkazajac]

Pekné, mám túto tému rád. Ak by si mal 24 V systém a panely paralelne, nezahodil by si plný výkon prvého panela počas 1 h 40 min a plný výkon druhého panela počas 30 min ( výkon by bol samoztejme závislý od meniaceho sa uhla ). Vieš prepočítať, či je voľba 24 V systému výhodou ?