460 Wp Bratislava

[? brumlaj]

Pokles výkonu je v obou případech, ale při paralelním spojení není tak výrazný. MPP bod sestavy je při nerovnoměrném zastínění jinde, než u každého z paralelních stringů.

[ixo]

Ahojte, celkom výrazne mi klesla kapacita batérií.

Problém je vyriešený, batérie sú opäť v plnej kondícii. To všetko vďaka kombinácii nového Tristaru, viac slnka a bežiaceho Megapulse. Všetkým ďakujem za rady.

[? Pavel.Z.]

zdravím, chcem sa spýtať na koľko sa vám vyšplhala hodnota kyseliny, keď pred tým ste písali že mala okolo 1,15 ? Mám dva akumulátory jeden má hodnotu 1,27 čo si myslím je dobré, len druhý má 1,24 snáď je to v norme alebo nie?

[ixo]

Neviem veľmi posúdiť, lebo mám veľmi sťažené meranie hustoty - kvôli obmedzenému priestoru neviem dať hustomer kolmo nad batérie. Merať sa mi dá len na prvom článku, tak stav batérií nakoniec odhadujem podľa poklesu napätia voči odobratej a aktuálnej záťaži.

[ixo]

Tak a je to tu - pridal som na strechu ďalšie dva panely. Celkovo teda už na streche mám 940 Wp. V tristare som obmedzil maximálny nabíjací prúd z teoretických 32 A - 44 A na 14 A. Dôvodom je požiadavka dobíjať batérie desatinou ich odhadovanej kapacity (cca 14 A). Tieto nové dva panely však dodajú energiu najmä vtedy, keď je slnka málo (ráno, večer, jeseň, zima, jar), čiže prídem akurát o výkonové špičky, najmä v lete, čo mi neprekáža.
Montáž panelov na plochú strechu bola (pre mňa) náročná tak ako aj minule - konzoly s uzlom 35 stupňov poskladať zo 16 metrov hliníkového profilu. Na streche je pod lepenkou 100 mm polystyrén, takže konštrukcia je položená na narezaných 150 mm rúrkach, ktoré idú skrz polystyrén až na betónový podklad a cez rúrky idú kotvy do betónu. Všetko poctivo zaizolované a konštrukcia zaplechovaná proti vetru.
Čo mi prekáža je, že novšie panely sú o čosi nižšie ako staršie panely, pri predstave vysunúť panely o 10 cm vyššie voči oplechovaniu chytil svokor paniku kvôli vetru (je to jeho dom, takže buďjiž), takže možno skôr znížim staršie panely. Nižšie položené majú nevýhodu, že ak nasneží 10-15 cm, sneh začne prekrývať spodok panelov.
No a tu sú súvisiace fotky: https://picasaweb.google.com/hevesi/Sol ... 5545378882

[? mobilik]

Pekne rozsirujes, drzim prsty.

[ixo]

Po čase prichádzam z vytvorením podružného solárneho systému na dvore, pretože v zime som musel raz za pár týždňov dotiahnuť do skleníka predložvačku a tak udržiavať batériu v motorke nabitú (jej vymontovávanie mi je proti srsti). Už to mám vyriešené solárnym systémom. Systém mimo motorkárskej sezóny udržiava nabitú štartovaciu batériu odparkovanej motorky, v letnej sezóne zasa poskytuje osvetlenie v skleníku.

Komponenty:
- panel 30W;
- vyradená štartovacia batéria z auta a regulátor za 6 Eur;
- solárne vysokosvietivé LED pásiky 2m;
- ostatná elektrobižutéria (káble, poistka, vypínače...).

[ixo]

Po čase som sa opäť nevyhol rozšíreniu systému, pre našu oblasť tak častému... Doplnil som do rozvodu prúdový chránič a tiež vypínač, ktorým môžem odpojiť napájanie 24V do skrinky.
Využijem ho pri balancovaní článkov, vtedy stúpa napätie batérií na viac ako 30V a nechcem cievky stykačov zvýšeným napätím zbytočne prehrievať.
Samotné doplnenie komponentov bola samozrejme malina, ale za zmienku stojí nevyhnutná výmena skrinky za väčšiu, bez toho, aby som musel všetky komponenty poodpájať a popripájať (to by bola práca za trest).

Pôvodná skrinka - zadeklovaná

Pôvodná skrinka - odkrytovaná

Medzistav - komponenty vo vzduchu

Nová skrinka - odkrytovaná

Nová skrinka - zakrytovaná, výrez ešte nie je pekný, došla mi biela páska :)

[? mobilik]

Hehe, pekna prerabka pocas jazdy.

Toto je najhorise, cloveku sa nechce vsetko rozoberat a tak hlada moznosti ako to spravit bez rozobernia.

[ixo]

Updatujem popis môjho systému o nový prvok, a to detektor horľavých plynov (vodíka) v "akumulátorovni" - šatníku. Šatník je malý, má horľavý obsah, malé okienko a batérie sú veľké... Potrebujem vedieť, či niekedy nedosahuje koncentrácia vodíka nebezpečnú úroveň. Detektor spúšťa dve úrovne poplachov, v závislosti od koncentrácie. Má integrované relé, ktorým sa dá čokoľvek ovládať. Link: http://www.jablotron.com/sk/katalog-pro ... s-130.aspx

[? vla]

Dobrý, jen v manuálu o vodíku nepíší nic, je ho to schopno identifikovat?

[ixo]

Pravdupovediac trochu ma to tiež zneisťovalo, ale píšu, že VŠETKY horľavé plyny a zoznam vymenovaných plynov končí troma bodkami a keď som prehľadával web, tak presne pri tomto type inde vodík explicitne spomínali. Dá sa samozrejme zavolať priamo do Jablotronu, ak si budem znova viac neistý, kľudne tam zavolám, ale zatiaľ som s tým OK.

Edit: vygooglil som detekciu vodíka priamo na stránke výrobcu: http://www.jabloshop.cz/gs-130-detektor-horlavych-plynu , takže detektor môžem všetkým odporúčať

[ixo]

Spravil som si cvičenie kreslenia elektrotechnických schém a rovno na tému mojej elektrárne, tak rovno aj publikujem. Je to prvá verzia, ak nájdete nejaký bug alebo máte pripomienku, dajte vedieť.

Schému môžete voľne používať, logika prepínania zvláda toto:
- Automatické prepínanie cez Raspberry, Arduino, resp. čokoľvek, čo vie prepínať relé;
- Zároveň ovládanie cez internet cez Raspberry, Arduino alebo čokoľvek, čo vie zároveň byť pripojené na internet;
- Ručné ovládanie prepínania cez "Ľavý prepínač" a "Pravý prepínač" v rozvodnej skrinke - majú vyššiu prioritu ako automatika;
- Časovými relé nastaviteľné oneskorenie prepnutia stykačov (nechávam 5 sekúnd);
- Automatické prepnutie na distribučnú sieť v prípade vypnutia/preťaženia/poruchy meniča.

V podstate je tam zakreslené všetko od panelov až po 230V výstup do zásuvkového okruhu.

[? mopadzi]

hezké..čím je to kreslené?

[ixo]

ProfiCad, free verzia.

[vlkazajac]

Tá schéma má obsah aj formu, vďaka za taký príspevok !

[? kodl69]

zbytečně složité, hlavně přepínání sítí.
1.) Jestli se něco nezměnilo, tak baterka má + dycky to delší, ne kratší (mnemotechnická pomůcka -když to + "rozděláš", je delší než -
2.) když vypadne měnič (přetížení...), a bude sepnutý pravý přepínač, nic to nepřepne zpátky.
3.) každej sepnutej stykač (relé) žere elektriku
4.) dle normy musí být stykače vzájemně mechanicky blokovány.
5.) Pokud neuzemníš jeden vývod měniče, vzniká síť IT kde proudový chránič jaksi nefunguje stejně jako v síti TN-C-S, protže poruchový proud nemá kam protékat v případě jedné poruchy. Tam by musel být hlídač izolačního stavu.
6.) není důvod přepínat N, může to být klidně spojeno ještě v místě sítě TNC, a bude to uzel PEN, stejný pro DS i FV, tady asi polemika o galvanickém oddělení končí, zeměkoule má prý 0,1 Ohmu celá napříč, takže není co řešit.
Mrkni na přepínání co kdysi vymyslela VATA a třeba na moji modifikaci se stykači se západkami (žádný odběr v klidovém stavu, jenom impuls na přepnutí, dlouhodobě je sepnuto jenom 0,5W relé.
7.) Čidlo vodíku bych si odpustil, raděj větrat nebo jiný baterky, jestli to není možný. Možná trochu pomůže norma pro akumulátorovny, tj olovo v jedné místnosti jako je kotel, komín, plyn. sporák a pod je celkem risk, stejně jako pod obytnými místnostmi (prostupy na potrubí a kabely asi těsnit nebudou).

[ixo]

Dakujem za pripomienky, si mozno prvy clovek, ktore sa do tej schemy hlbokovo pozrel na jej obsah a som rad, ze aj ked je to provtina, da sa citat. Zakreslena Logika vznikla postupnou prerabkou z jednoducheho rucneho prepinania sieti, teraz by som uz mozno niektore funcionality riesil inac.
Moje commenty / otazky:

1.) Rozumiem, diky, pomocka je super;
2.) To je pozadovany stav, rucny bypass moze preklenut rele automatiku;
3.) Veru zerie, nie vsak vyznamne vela, ale ak by som to riesil znova od zaciatku, pozrel by som sa po inych rieseniach;
4.) Ano, su mechanicky blokovane;
5.) Ano, vystupom menica je IT sustava, kedze ta nema potencial voci zemi, chranic je zbytocny az do chvile, kym sa nestane nieco, co by ten potencial vytvorilo a siet by zacala byt voci dotyku nebezpecna - spravne uvazujem? Kazdopadne svoju ulohu si plni pri prepnuti na verejnu TC-S siet;
6.) Na neprepinanie N som sa pozeral inac: vystupom menica je L1 a L2 IT sustavy. Ak by som mal L2 spojeny s N v PEN bode, tak by som vlastne L2 prizenil a z IT sustavy za menicom by sa stala TNC sustava, ktorej spatny dopad na menic som vzhladom na jeho neznamu konstrukciu nevedel posudit.
7.) Senzor vybusnych plynov nestal vela a konecne viem, ake koncentracie vybusnej zmesi doma mame (su bezpecne). Ked baterie odidu do oloveneho neba, dalsie pojdu na balkon, alebo investujem do LiFePo.

[ixo]

Dávam do pľacu zaujímavé pozorovanie - sediment v mojich zaplavených batériách:

Minimálny sediment v roku 2013:

Sediment dnes - rok 2015:

Kamarát má tie isté batérie, prevádzkuje ich ešte o rok dlhšie a sediment má minimálny. Dáva im pritom viac zabrať - záťaž odpája až pri 21V (ja pri 23.7). Absorption napätie máme nastavené zhruba rovnako, ja mám navyše teplotnú kompenzáciu (preto mi absorption dosahuje v zime aj 29.5).

Je možné, že aj keď ich síce nevybíjam tak hlboko, častejšie ich cyklujem (ťahám z nich polovicu domácnosti).

Any other ideas? Nevidí niekto niekde nejakú chybu?

[vlkazajac]

Tie usadeniny sa mi zdajú pri stene viac nahromadené, smerom dnu ich je menej. Ak to môžete aj Vy pozorovať zblízka ( in natura ) typicky takto, tak by to tak hrozné nebolo ( je to príspevok plochy elektród na kraji ).

Bolo by dobré skontrolovať popri napätí aj dĺžku absorpcie, možno sú obidva parametre nastavené vysoko. Tu by som bol vždy radšej umiernený.

Má kamarát rovnaký regulátor a má kratšiu dobu absorpcie ? - to by bolo dobré vedieť.