460 Wp Bratislava

[? luge]

Hoj.
Ako meriaš veličiny v systéme?

[ixo]

Na PWM meniči vidím napätie v DC sústave a prúd z panelov. Na výstupe z meniča mám digitálny elektromer/wattmeter. Už mám objednané arduino s ethernet shieldom. S prúdovými snímačmi pre arduino problém nie je, nenarazil som však napäťový snímač vhodný pre 24V systém - poradí niekto?

[dedo]

Môžem sa opýtať na tie prúdové snímače?
Napäťové by som riešil presným odporovým deličom.

[ixo]

Prúdové snímače chcem použiť bezkontaktné využívajúci myslím "hallov efekt" - vyzerajú ako krúžok okolo meraného kábla. Videl som ich myslím v rozsahoch do 50A.

[ixo]

Všimol som si veľmi zaujímavý efekt a neviem si ho vysvetliť. Východzí stav: periférie k počítaču + stolnú lampu mám zapojené cez automatický spínač - zopne sa, ak sa zapne samotný počítač a všetko sa odpojí, keď sa počítač vypne. Keď však bežím na solárnom okruhu a zapnem v ňom vysávač, automatický spínač zapne lampu a periférie. Vie to niekto nejako vysvetliť?

[? 007ToMMaS]

Neni to tak keď je odber väčší nad určitú hodnotu tak sa to proste zapne?

[ixo]

Aby som bol presný - vysávač zapnem v inej izbe ako je automatická zásuvka. Čiže automatická zásuvka a vysávač sú pripojené do okruhu paralelne.

[ixo]

Ahojte, updatujem fotku nasho hi-tech solarneho satnika:


Zlava hore doprava dole:
Skatulka, v ktorej je skryte Arduino. Ma vetracie otvory, vobec sa neprehrieva. Hrubsi cierny kabel v sebe skryva napatovy delic;
PWM regulator;
Hasiaci pristroj;
Mechanicky prepinac siete;
Elektromer solarneho okruhu;
Zasuvka "silna" - vzdy je v nej prud z verejnej siete;
Zasuvka prepinana - bud prepnuta verejna siet, alebo solarna;
Napajanie arduina;
WiFi repeater - don je kablom pripojene Arduino.

[ixo]

Po necelom roku prevádzky olovených zaplavených staničných batérií Hagen 24V / 150 Ah som nafotil ich stav sulfatácie a dávam na posúdenie. Ich teoretická kapacita je 3.6 kWh a 3 kWh z nich v prípade potreby vytiahnem. Spravil som to ale možno prvýkrát včera, reálne z nich vyťahujem cez noc 1 kWh, tým im klesne napatie na hodnotu okolo 24V.

Pohľad do batérií:
https://picasaweb.google.com/112652647015777905365/SolarnaElektraren?authkey=Gv1sRgCLmUipyE6sPXVw&noredirect=1#5920555821435682242

[ixo]

Hmm, všimol som si výraznú sulfatáciu priamo na doskách, vôbec to nie je také ideálne:

https://picasaweb.google.com/1126526470 ... 6141134962

(4 fotky)

[? Harry]

Hmm, všimol som si výraznú sulfatáciu priamo na doskách, vôbec to nie je také ideálne:

https://picasaweb.google.com/1126526470 ... 6141134962

(4 fotky)

On bude možná problém s tím regulátorem od Juty. Měl jsem jeho slabší verzi CM3024z a problém je v tom, že regulátor neumí pořádně akumulátory dobít, protože většinou je nastaven jen na float napětí. Dojede tedy na nastavené napětí třeba 13,8V a pak se tam pomocí omezování proudu z panelů drží. Správně by to ale mělo být tak, že nejprve vyjede s napětím až na absorpční napětí třeba 14,2 V, tam se drží třeba 2,5 hodiny a pak sjede na float 13,8V a tak je akumulátor opravdu dobitý.

Mám teď nějakou dobu už regulátor Western co, WRM 15 a ten to perfektně umí, a umí dokonce dobíjet i LiFePO akumulátory (do buducna možná pořídím) a navíc je MPPT. Jen toho omezení na 15A je škoda, i když s mojím 160Wp systémem na 12V víc nepotřebuji..))

[? Pan Taum]

Podle fotek to nevypadá na sulfataci (malé bílé krystalky), ale na začínající rozpad aktivní hmoty elektrod. Hlavní dva důvody většinou bývají
- příliš vysoké napětí držené dlouhou dobu (přebíjení)
- příliš hluboké vybíjení, cyklování (opotřebení)

[ixo]

Naozaj - nie je to biele ale je to aktívna hmota rozložená akoby na špongiu. Teraz som mal absorbption napätie nastavené až na 29V (podľa manuálu je ho možné použiť, len sa bude viac rozkladať voda). Pri vyššom napätí by síce mala lepšie prebiehať desulfatácia, len tento rozklad elektród mi pripadá kritický. Sulfatáciu nebadám, tak znižujem napätie pre absorbption na 26.8 (v manuáli je minimálne odporúčané 26.73).

Vďaka za radu.

[ixo]

Harry: principálne by podľa mňa mala byť aj JUTA OK, keď sa jej nastaví absorbption na tých nízkych 26.8V, nech sa elektródy netrápia. Float JUTA nedokáže robiť, takže dosiahne tých absorbption 26.8V a tam sa drží, kým nepríde mráčik, západ slnka alebo vyššia spotreba...

[? Harry]

Naozaj - nie je to biele ale je to aktívna hmota rozložená akoby na špongiu. Teraz som mal absorbption napätie nastavené až na 29V (podľa manuálu je ho možné použiť, len sa bude viac rozkladať voda). Pri vyššom napätí by síce mala lepšie prebiehať desulfatácia, len tento rozklad elektród mi pripadá kritický. Sulfatáciu nebadám, tak znižujem napätie pre absorbption na 26.8 (v manuáli je minimálne odporúčané 26.73).

Vďaka za radu.

no takže předtím to regulátor držel po dobití pořád na 14,5V No tak to pravdu mohlo dát akumulátorům zabrat, protože regulátor Juta (jak už jsem psal) neumí sjet po určité době z absorpčního na float napětí. Takže nastvit tak těch 26,8 V alias 13,4 na jednu baterii a mělo by to být ok. Nebo vyměnit regulátor

Je fakt že s nižším napětím bude v aku celkově méně energie k odběru, ale měla by se prodloužit jejich životnost.

Na kolik je nataveno LVD (odpojení aku při vybití)?

[ixo]

LVD je 21V, ešte som ho nevyužil.

Dobíjacie napätie 24,5V je spomínané v manuáli ako dovolené, za cenu intenzívnejšieho rozkladu vody, čo mi vzhľadom na účinnejšiu desulfatáciu pripadalo ako OK. Len ten rozklad kladných elektród ma zaskočil, takže po necelom roku hádžem spiatočku a snáď batérie ešte vydržia...

[? Harry]

LVD je 21V, ešte som ho nevyužil.

Dobíjacie napätie 24,5V je spomínané v manuáli ako dovolené, za cenu intenzívnejšieho rozkladu vody, čo mi vzhľadom na účinnejšiu desulfatáciu pripadalo ako OK. Len ten rozklad kladných elektród ma zaskočil, takže po necelom roku hádžem spiatočku a snáď batérie ešte vydržia...

jasně...14,5 V je dovolené, ale tak optimálně po dobu 3 hodiny a pak na float. V tom je možná ten zakopaný pes. A 21 V na LVD to je 10,5V na jednu baterku to je možná trochu trápení aku. Já to měl tak na minimálně na 11,5V. Ono holt olovo nemá moc rádo ty hluboké cykly.

[ixo]

S napatim zvyknem chodit dole tak do 24V, alebo ked viem, ze bude slnecno a potrebujem ist nizsie, tak aj do 23V, hlbsie nie, nie som brutalista, tam problem nebude.

[ixo]

Ahojte, dnes je to presne rok, odkedy prevádzkujem moju poloostrovnú 460 Wp elektrárničku. Pri tejto slávnostnej príležitosti si dovolím krátku rekapituláciu:

Používame ju na napájanie všetkých spotrebičov do 1000W. Denne sme si zo slnka cucli 0,81 kWh, čo je ročne 295 kWh, takže ročný účet z elektrární bude nižší o 41,25 Eur. O návratnosti však nemôže byť ani reč, viď aj podrobné štatistiky tu:
https://docs.google.com/spreadsheet/ccc ... Ramc#gid=8

Cez letné mesiace bežala týždne v kuse. Prevádzkové problémy som nemal žiadne. Jedinou chybou, ktorú som sám spravil je to, že som mal väčšinu roka nastavené absorbption napätie až 29V. Prejavilo sa to na rýchlom rozklade elektród - sú miestami nafúknuté ako špongie. Neviem, či to môže mať dopad na kapacitu batérie, zatiaľ však elektródy držia pokope a nerozpadávajú sa. Zvyčajný problém so sulfatáciou olovených batérií však nebadám, možno aj vďaka dostatočne vysokému napätiu a pripojenému Megapulse desulfátoru.

Celkovo je to pekný koníček a budem sa ho držať aj v budúcnosti. Rodina si na solár bez problémov zvykla, v podstate ich nijako neobmedzuje.

Keby som nevedel čo s peniazmi, tak by som ich investoval do MPPT regulátora. rozdiel medzi non-MPPT a MPPT by sa vrátil do 6 rokov. Aktuálne totiž panely využívam v prepočte len na 60 - 80 percent.

[ixo]

Nie tak dávno som dorobil automatické prepínanie sietí:
viewtopic.php?f=19&t=311&start=260#p22706

Všimol som si ale, že po prepnutí niekedy (nie vždy) zblbnú wifi routre takým nešťastným spôsobom, že nepomôže nič iné, len reštartovať hlavný router, ktorý dokonca vôbec nie je na prepínanom okruhu (je v inom byte). Takže musím ešte investovať do dvoch oneskorovacích relé, ktoré budú zapínať cievky stykačov s oneskorením niekoľko sekúnd - podobne ako pri ručnom prepínaní. Zároveň odstránim zvyšky obáv zo zničenia meniča, že áno....