FVE ostrov 1020 Wp - Sobrance

[marko250]

Komín 6m dlouhý s dírou 800x700mm?!!!!! A to ktorý kokot urobil? To je výtahová šachta kuchyňského výtahu a né komín,do toho vejde šest děr i s vyzdívkou. Ten dřevěný ležatý komín jsem nepochopil,to jako spaliny ve dřevě?!

[gupa]

To jsou staré normy. Občas se může na takové komíny narazit.Vodorovné kouřovody se dělaly. Dělaly se i takové průduchy kam vleze komíník celý. Takový kouřovod, nevím jestli to někdo z kominíků doporučoval, se musí kouřovod zabudovat do prostoru komínu v doporučené výšce resp podle norem, tz. že nemusí být stejně vysoký jako komín. Jinak takové komíny se dělaly hlavně k pecím na chleba. Ten kouřovod uvnitř průduchu by měl mít takovou výšku aby byl bezproblémový tah. Jsou ale nové normy které něco nařizují, tak bych se asi kvůli tomu mizernému tahu oně zajímal. Vodorovné kouřovody se dělávaly do prostoru mezi záklopem a stropem. Jenže velmi často odnich chytá chlalupa. To je snad normou i zakázáno v případě pevných paliv. Dříve to bylo možné. Častou chybou je i zazděnej trám do komínu. Od toho také hodně chalup chytlo.
Pár fotek např. odtud:

[rottenkiwi]

Je to tak, ten komín slúžil pre pec na pečenie chleba, ktorá bola neskor po WW II demontovaná,
ale komín ostal, len sa vytvorili 120 mm vstupy pre sporáky na drevo.

[gupa]

Bývaly to záložní pekárny pro případ války, ty se udržovaly asi do r 1980 a po tomto datu se objekty začaly prodávat.

Ke štípačce, rotten jsi schopný si zbodnout nějaký držák na panel, co říkáš na takovouto štípačku?
https://www.youtube.com/watch?v=_CzSWgP2Js8

Edit: pokud budeš přemýšlet o kvichtu, ten motor bez 3x230V přípojky bude nakonci fungovat asi taky perfektně, jen mu udělat desku na připevnění, dát na hřídel rukojeť a dávat bacha aby tě to nezranilo.

[volente]

Nechci rýpat, ale komín který vidím na fotce na straně 1 tohoto tématu nemůže mít udávané rozměry. Viděl bych to tak max 45x30cm vnitřní rozměr. Tolik ke komínu.

[volente]

Co se týká štípačky, myšlenka té z hřebenáčem není vůbec špatná. Jen bych zvolil nějaký benzínový motor. Já spotřebuji na nařezání 8-9prm tvrdého dřeva 5l benzínu, takže naštípaní snad nebude náročnější. Čtyřtakt 6,5HP se dá sehnat kolem 3000,-Kč, a na použití 2 až 3 dny v roce musí majitele snad přežít.

[brumlaj]

Letos jsem z důvodu poruchy byl nucen použít křovinořez s Honza motorem. Problém není s přežitím čtyřtaktu, ale obsluhy. Fakt budu dělat co se bude dát abych nemusel letošní šok (smrad, hluk, vibrace) opakovat. Stačí když smrdí u sousedů. Naštěstí mohu přejít na druhou stranu pozemku.

[volente]

Ale ano, není to čistý jak elektro, ale zase se to dá na těch pár hodin vydržet. Mám doma cirkulu a stejně řežu raději motorovkou. Udělám si ráz z metrů a potom řežu jak hluboko lišta dosáhne 2 3 4 polena naráz. Mám malou pilu tak netlačím a v pohodě řežu vlastní vahou pilky. Pila mě stála v Penny 999,-Kč (světoznámá značka EINHEL) a spokojeně jede už třetí rok. Co víc si přát. A ta štípačka s tím čtyřtaktem by jenom brblala, tam je nejdůležitější ten setrvačník.

[brumlaj]

......... ale zase se to dá na těch pár hodin vydržet. ........

Možná jsi nepochopil smysl toho co já psal. Fakt se ten smrad nedá vydržet. Celý den až do večera mi bylo na zvracení. Kdyby šel vydržet, tak to sem nepíšu.....

[volente]

No tak brumlaj se divím že ještě žiješ v tom našem světě. Nesmíš si toho brat tolik, ta hadice od výfuku má jít co nejdál od tebe a ne do nosu.

[rottenkiwi]

Jednou z nevýhod kombinácie PIP4048MS a PCM5048 MPPT je to, že ak kvoli absorbcii
a ekvalizácii pri nižších teplotách ide PCM-ko nad 63 V, odíde po pár 2001 errors celá
doska, lebo odídu FET-ty, kvoli tomu že odídu kapacitory, ktoré nie sú stavané na takú voltáž,
ako u Victronu či Studeru.

http://forums.energymatters.com.au/post44770.html

Ľuďom čo majú GEL alebo LiFE to funguje OK, ak sú pod touto hranicou, ľudia čo majú
kyselinu, tak musia variť a varenie odrovná menič.

Takže si musím počkať, kým zvýšia hranicu na 66 V - ako má Vict. až 68 V, ako to má Studer.

[Botas]

Hezká mechanická štípačka.
Na konci se mi nahodilo další video dokonce ze slovenských zpráv. Je tam v průběhu štípačka kuželová se závitem která taky pěkně štípe trošku popřevodovat a není snad potřeba nějakej mega motor
https://www.youtube.com/watch?v=i7w_4yeKy5k
A ted se koukám že mu tam leží 3 fáz kábl ale s správnejma převodama...

[rottenkiwi]

Ak by mi susedia požičali 400 V na pár hod, tak za 150 € si urobím sám štiepačku
zo 4 kW motora. Problém nastane, ak nepožičajú. To potom budem musieť
riešiť bastlením frekvenčných meničov a 560 V DC do nich, ale ma vyjde
3 x 2400 W Axpert cca. 1800 € a ešte neviem či všetky 48 V verzia idú 3F.

Takže ak to nepojde, 3 x Victron = 3900 €.

Takže som zavrhol metódy na domácku či kúpenú štiepačku na 400 V.

Hecht má 3000 W / 230 V a ide ok, nevyhadzuje žiadne ističe a má aj poriadny tlak
potrebný na hrabové drevo.

No a tiež, ja mám depresie a s podomácky vyrobenou štiepačkou by som sa ľahko
ocitol v úlohe pozorovateĹa samého seba, ako vo filme DUCH.

[rottenkiwi]

Tak zase tu máme koniec novembra a to nám VSE posiela faktúru. Teraz mi ju dali dokonca v pdf.
Rok 2014 - 2085 kWh = 375 €.
Rok 2015 - 671 kWh = dodávka sil. el. = 39,1 € + distribúcia + regulované položky = 92,36 spolu s DPH = 157 €.
Rok 2016 - 488 kWh = sil. el. = 30.2 € + dis. a reg. položky spolu = 81.36 € spolu s DPH = 97.63 €
ešte k tomu prirátať za elektormer poplatok 4.75 TV + rozhlas = spolu 57 €

Dokopy som zaplatil za 488 kWh el. 154.63 €,
z toho vychádza cena za kWh == 0,316865 €
Ak by som nemal elektromer, mal by som 154.63 € na palivo do centrály.

Cena FVE je spolu s DPH 5837 €. Toho roku som s 1540 Wp vyrobil 1720 kWh,
keďže som teraz znova rozšíril o 2 panely, na budúci rok, za predpokladu podobného počasia,
by som mal vyrobiť 2270 kWh, čo je cca. 459 €.

Návratnosť sa teda posunula na 5837 / 459 = 12.72 rokov.

No ale skúsenosti, ktoré som tým získal, množstvo nových vedomostí, množstvo nových ľudí,
to je na nezaplatenie.

[rottenkiwi]

Keďže na cz ani sk wikipedii k tomu nie je veľa napísané, rozhodol som sa, že sem niečo napíšem,
o tom, čo možeme v našich zem. šírkach a dlžkach od Slnka a panelov čakať.

STC sa merá pri 1 kW / m2, AM1.5 spektrum a teplote článkov 25 *C.

Panely sú charakterizované veličinami:
Isc = Short Circuit Current - max. skratový prúd, ktorý nepoškodí bunky, lebo sa výrazne zníži napatie
Voc = Open Circuit Voltage - max. napatie na termináloch panelu bez záťaže
Pmax, Pmpp = Maximum Power Point, bod maximálneho výkonu za daných podmienok

V praxi panely takmer nikdy neoperujú v STC a výkon je daný hlavne teplotou a dopadajúcim žiarením.

Efekt teploty je nasledujúci:
Isc s teplotou mierne stúpa 6 uA per 1 *C per cm2
Omnoho viac však vplýva teplota na napatie, ktoré výrazne klesá, cca. 2.3 mV per cell.

Efekt dopadajúceho žiarenia je nasledujúci:
Isc je priamoúmerný ožiareniu, takže ak klesne ožiarenie na polovicu, klesne tak aj prúd.
Naopak, zmena napatia v závislosti na ožiarení je marginálna.

Fotovoltické panely sú zložené z viacerých článkov = cells, ktorých je vačšinou 36, 60 alebo 72.
Sú zapojené v sérii.

Pmax je bod maximálneho výkonu, ak je teplota vysoká, výkon nikdy nedosiahne Pmax.
Ak sa pohybujeme po lineárnej časti I-V krivky a napatie možeme zvoliť nižšie, potom
za týchto okolností je výkon úplne lineárne závislý na ožiarení a vplyv teploty sa zanedbáva.

Keďže panely takmer nikdy nefungujú v STC, musíme sa nejako dopracovať ku skutočným
hodnotám napatia, prúdu a výkonu.

Voc musí byť spočítané pre teplotu Tc, to je cca. 2.3 mV per cell per *C nad 25 *C.
Napatie nie je výrazne závislé na ožiarení a je v MPP cca. 0.8 Voc.

Isc je závislé na ožiarení G a je dané vzťahom:
Isc(@G) = Isc (@1kW/m2) * G, G je udané v kW/m2.
Isc sa veľmi nemení s teplotou, tak sa jej vplyv zanedbáva.

Teplota článkov je zvyčajne vyššia než ambientná = okolitá teplota vzduchu.
Teplota sa počíta pomocou NOCT = Normal Operating Cell Temperature, ktorá
je definovaná pri ožiarení 0.8 kW / m2, AM1.5, teplote vzduchu 20 *C a vetre < 1 m.s-1.
NOCT je zvyčajne od 42 do 46 *C.

Rozdiel medzi teplotou článkov a teplotou okolia je daný vzťahom:

Tc - Ta = ( NOCT - 20 ) / 0.8 * G, kde G je v kW/m2.

Pmax vypočítame nasledovne:
Pmax = Imax * Umax.

Hoci výrobcovia vačšinou udávajú len Voc a Isc, my chceme určiť aktuálny prúd a napatie
a na to sa používa škálovací faktor = Fill Factor ( FF ).

Potom Pmax je daný vzťahom:
Pmax = FF * Isc * Voc.

Uveďme si príklad vypočítania výkonu.
Nech máme nasledovné hodnoty dané výrobcom a meraním:
G = 0.7 kW/m2, Ta = 34 *C, Isc = 3 A, Voc = 20.4 V, Pmax = 45.9 W, NOCT = 43 *C.

Isc = 3 x 0.7 = 2.1 A.

Tc = 34 + ( ( 43 - 20 ) / 0.8 ) * 0.7 = 54.125 *C.

Voc (@Tc) = V (@25 *C) - 0.0023 * 34 * ( Tc - 25 *C ), kde n = 34 je počet článkov.

Voc ( @54.125 *C) = 20.4 - 0.0023 * 34 * ( 54.125 - 25 ) = 18.122 V.

Ak predpokladáme, že FF je na grafe MPP približne rovnaký a málo závislý na teplote a ožiarení:

FF = 45.9 / ( 3 * 20.4 ) = 0.75,

tak Pmax ( @ 700 W/m2, @54.125 *C ) = 0.75 * 18.122 * 2.1 = 28.54215 W.

Tým sme zistili, že za daných podmienok a údajov výrobcu sme dosiali výkon:

( 28.54215 / 45.9 ) = 62.18 % výrobcom udávanej hodnoty pri STC.

V ďalšom pokračovaní sa skúsime dopátrať hodnoty žiarenia pre danú lokalitu,
v závislosti na vlastnostiach atmosféry a polohy Zeme na ekliptike v priebehu tropického roka.

[rottenkiwi]

Aby sme vedeli vypočítať, koľko slnečného žiarenia dopadá na zemský povrch, musíme si najprv
niečo povedať o pohybe Zeme okolo Slnka.

Zem budeme považovať za ideálnu guľu s priemerom 12800 km, aby sme nemuseli počítať
s nepravidelnosťami, ktoré by vnášali do výpočtov ešte ďalšie premenné.
Body na povrchu zeme sú dané súradnicami, t.j. zemepisná šírka - latitude
a zemepisná dĺžka - longitude.

Zemepisná šírka sa počíta od rovníka, kde je 0 * až po póly, kde je 90 *.
Zemepisná dĺžka sa počíta od Greenwichského poludníka, kde je 0 *
a merá sa po meridián, čo je kružnica prechádzajúca pólom a zenitom miesta kde sme.

Zemepisná šírka má niekoľko významných kružníc a to sú, 66.55 * južný a severný polárny kruh
a 23.45 * - obratník Raka a Kozorožca, tu sú miesta, kde je Slnko vo svojej dráhe najďalej od rovníka.

Zem rotuje okolo svojej osi raz za 24 hodín, siderická doba obehu okolo Slnka je 365.256363004 dní,
resp. 365 d 6 h 9 min 9.76 s. Kvoli axiálnej precesii je tropický rok o 20 minút kratší ako siderický
t.j. 365 d, 5 h, 48 min, 45 s resp. 365.24219 dní.
Dĺžka veľkej polosi je 149 598 023 km, ale pretože dráha nie je kružnica, afélium je 152 100 000 km
a perihélium 147 095 000 km. Zem je v perihéliu 2. januára, vtedy je množstvo žiarenia dopadajúce
na jednotku plochy najvačšie a v aféliu 3. júla, kedy je množstvo dopadajúceho žiarenia najmenšie.

Keďže sklon ekliptiky k svetovému rovníku je 23.45 *, tak uhol Slnka voči rovníku - deklinácia,
sa v priebehu roka mení. Počas jarnej a jesennej rovnodennosti je Slnko nad rovníkom,
počas letného slnovratu je nad obratníkom Raka a počas zimného nad obratníkom Kozorožca.
U nás, okolo 48 * zem. šírky, sa výška Slnka mení od 18.5 do 65.5 * nad obzorom.

Polohu Slnka na oblohe vzhľadom na hviezdy určujeme deklináciou - grécke písmeno delta
a hodinového uhla - grécke písmeno omega. Deklinácia je pre daný okamih pre všetky miesta
na povrchu zeme rovnaká. Hodinový uhol pre bod P na zemi je uhol medzi meridiánovou kružnicou
bodu P a meridiánovou kružnicou, kde sa práve nachádza Slnko.

Hodinový uhol je ráno negatívny, na poludnie je 0 a popoludní je pozitívny. Hodinový uhol je pre všetky
body meridiánovej kružnice, t.j. body s rovnakou zem. dĺžkou, vždy rovnaký. Pretože Zem rotuje
okolo svojej osi za 24 hod., hodinový uhol sa mení o 15 * za hodinu.

Okrem spomínaných uhlov ešte poznáme zenitový uhol Slnka - grécke písmeno théta, s indexom z
a výšku Slnka nad obzorom - grécke písmeno alfa a azimut Slnka - Az. Alfa + théta(z) = 90 *.
Azimut sa merá o severného bodu, tak že na juhu je 180 *.

To je koniec kapitoly o solárnej astronómii a v ďalšom príspevku si niečo povieme
o slnečnom žiarení, ktoré dopadá na zemský povrch.

[rottenkiwi]

V tomto texte sa skúsime dopátrať, aké množstvo žiarenia zo Slnka dopadne na zemský povrch.

I keď Slnko nie je konštantný zdroj žiarenia, pre naše účely ho budeme považovať za konštantný,
s celkovým výkonom: 3.828 x 10E26 W. Pre naše účely budeme považovať slnečné lúče vo vzdialenosti
Zeme, za rovnobežné. Množstvo žiarenia dopadajúce na 1 m2 vo vzdialenosti Zeme od Slnka je dané
slnečnou konštantou Isc, ktorá však neudáva aktuálne dopadajúce žiarenie na plochu, ale priemerné,
pretože sme si v minulej kapitole ozrejmili, ako sa mení vzd. Zeme od Slnka v priebehu trop. roka.
Tieto zmeny v množstve dopadajúceho žiarenia sú cca. 7 % medzi 2.1. a 3.7. daného roka.
2.1. je slnečná konštanta cca. 1412 W.m-2 a 3.7. cca. 1321 W.m-2. Pre naše účely budeme
uvažovať Isc = 1367 W.m-2. Ďalšiu fluktuáciu v dopadúcom žiarení sposobujú slnečné škvrny.

Pre žiarenie dopadajúce na imaginárnu plochu nad atmosférou Zeme, ktorá je kolmá na dopadajúce
žiarenie zo Slnka, platí vzťah:

Io = Isc * ( 1 + 0.034 * cos ( 2 * Pi * n / 265.25 ) ), kde
Io je žiarenie dopadajúce na plochu,
Isc je slnečná konštanta 1367 W.m-2,
n je deň roka, pre 1.1. n = 1.

Io je maximálna hodnota žiarenia sl. na vstupe do zemskej atmosféry pre daný deň roka.

Hodnota Io je rovnaká v danom okamihu pre všetky body povrchu zeme, ale nie všetky plochy
sú kolmé na dopadajúce sl. žiarenie, preto musíme túto hodnotu prepočítať na plochu paralelnú
s horizontálnou rovinou, v danom mieste zem. povrchu.

Na rovinu paralelnú s horizontálnou rovinou, ale nad atmosférou zeme, dopadá žiarenie podľa vzťahu:

Ioh = Io * cos ( théta (z) ), kde théta (z) je zenitový uhol Slnka v danom čase.

Pretože funkcia cosínus je ohraničená v intervale <-1,1>, tak Ioh nebude nikdy vačšia,
ako Io a súčasne Io = Ioh pre théta (z) = 0 *.

Intenzita slnečného žiarenia je meraná vo W.m-2 alebo kW.m-2, množstvo celkovej energie
žiarenia dopadajúceho na plochu je merané v jednotkách: J.m-2.

Ho je denné množstvo energie žiarenia dopadajúceho na plochu kolmú na dopad. žiarenie.
Hoh je denné množstvo energie žiarenia dopadahúceho na rovinu paralelnú s povrchom zeme.

Hoci hodnota Io je rovnaká pre všetky zem. šírky, hodnota Ho sa mení a je pre každú zem. šírku iná.
Hodnota Hoh sa v priebehu roka mení ešte výraznejšie, kvoli Zeme obehu okolo Slnka.

Slnko žiari na mnohých vlnových dĺžkach a každej vlnovej dĺžke odpovedá iná intenzita žiarenia.
UV žiarenie je v rozsahu 200 až 400 nm a fotóny toto žiarenia sú energetickejšie, ako žiarenia
s vačšou vlnovou dĺžkou. Od 390 to 740 nm sú vlnové dĺžky viditeľného svetla. Nad 700 nm
do cca. 1 mm sa nachádza infračervené žiarenie.

Distribúcia energie cez časti spektra sl. žiarenia je nasledovná:
UV 8.7 % energie, viditeľné žiar. 38.3 % energie, IR & NearIR 51.7 % en.

Atmosféra zeme posobí na fotóny roznych vlnových dĺžok, rozne, ergo časť žiarenia je reflektovaná,
časť je rozptýlená a časť dopadne na zem. povrch.

Vzduch je tvorený rozne veľkými molekulami plynov, na ktorých sa rozptyľuje určitá
časť spektra a preto vidíme oblohu modrú. Na vačších časticiach sa rozptyľuje svetlo
rovnomerne a preto sú napr. oblaky bielej farby. Na ešte vačších časticiach prachu
sa rozptyľuje prevažne červené svetlo a preto je západ Slnka v červených odtieňoch.
Rozptyl súvisí nie len s veľkosťou častíc, ale aj s ich množstvom, ktoré je závislé
na uhle, pod ktorým lúč dopadá na povrch zeme a prechádza rozne hrubou vrstvou at. z.
Extraterestriálne spektrum dopadajúcu na hranicu at. z. označujeme indexom AM = 0.

Množstvo žiarenia reflektovaného a rozptýleného spať do vesmíru je dané albedom,
ktoré je pre Zem cca. 0.3.
Množstvo žiarenia, ktoré je reflektované, rozptýlené a absorbované, závisí od množstva
častíc v atmosfére, čo sa hlavne u prachu a vody tažko stanovuje.

Kvantita označovaná AM ( air mass ), je pomer vzdialenosti, ktorú prekoná lúč pri prechode
atmosférou a vertikálnej výšky atmosféry, najkratšej cesty od povrchu kolmo hore.

AM = BP / CP = ( ( R / H * cos ( théta (z) ) )^2 + 2*R / H + 1 )^1/2 - R / H * cos ( théta (z) ),
kde R je polomer Zeme = 6370 km,
H je hrúbka atmosféry 7991 km,

Pre uhly théta (z) < 70 * je AM == 1 / cos ( théta(z) ) = sec ( théta (z) ).

AM - air mass koeficient je pre nasledujúce zenitové uhly pri hladine mora takýto:
0* = 1, 60 * = 2, 70* = 2.9, 75* = 3.8, 80* = 5.6, 85 * = 10.6.

Skúsme na základe dostupných informácií, urobiť hrubý odhad dopadajúceho sl. ž. na pov. zeme.

Isc = 1367 W.m-2.

Žiarenie dopadá na plochu Pí * R * R, ktorá je kolmá na dopadajúce žiarenie,
ak to chceme prepočítať na plochu polgule, čo je ožiarený povrch zeme,
pre povrch polgule máme vzťah 4 * Pí * R * R / 2, takže Isc * Pí * R * R / ( 4 * Pí * R * R / 2 ) =
Isc * Pí * R * R / ( 2 * Pí * R * R ). Pí * R * R máme v čitateli aj menoveteli zlomku, takže to vykrátime.
Dostaneme priemernú hodnotu pre polguľu ožiarenú Slnko: Isc / 2 = 683.5 W.m-2.

Všimnime si, že STC hodnoty, ktoré udávajú výrobcovia sú pre hodnoty AM = 1.5
a I = 1000 W.m-2, no my vidíme že priem. žiarenie je na úrovni 683.5 W.m-2
a AM je pre rozny zenitový uhol Slnka iný, od 1 až po 10.6.

Ak predpokladáme 12 hodinový deň a albedo Zeme je 0.3, potom pre priemerné
množstvo energie na jednotku plochy platí:
H = 0.7 * 683.5 W.m-2 * 12 h = 5741 W.m-2 - za 12 hodín.

[pezizka]

Výýýborně Velmi poučné. Jen mi v těch výpočtech chybí sousedův komín a to pomíjím, že bude beztak jak na potvoru holubář

[solárník]

Já tohle počítal asi před 2-3 lety a vycházelo mi to až když jsem dal albedo=0,2. Pak to tak nějak sedělo s praxí v tu dobu.

[rottenkiwi]

To je len tak, aby niektorí ľudia, čo sem prídu, vedeli, čo sú štandardné podmienky
u výrobcu a čo je potom realita, napr. ak bývam v meste plnom smogu, resp. ak
bývam na dedine, kde mi po ceste prejdú 3 autá ráno a 3 večer.

V ďalšom pokračovaní si ukážeme, ako spočítať, kde sa práve Slnko nachádza medzi
hviezdami a kde sa v daný okamih nachádza vzhľadom na našu polohu na pov. zeme.